STANOVY
Stavebného
bytového družstva Levoča
Úplné
znenie prijaté Zhromaždením delegátov dňa 21.januára 2009,
po
zmenách vykonaných na základe uznesení Zhromaždenia delegátov zo dňa 28.apríla
2010, 13.6.2012, 21.6.2017,19.6.2019 a 30.6.2021.
STANOVY
Stavebného
bytového družstva Levoča
Prvá
časť
Čl.
1
1.
Družstvo prijalo obchodné meno: Stavebné bytové družstvo
Levoča
2.
Družstvo má sídlo Novoveská cesta č.37,
054 01 Levoča
3.
Družstvo je zapísané v obchodnom registri príslušného okresného súdu.
4.
Družstvo má identifikačné číslo organizácie: 00594423
Čl.
2
1. Družstvo je
dobrovoľným spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené za účelom
zabezpečovania bytových potrieb svojich členov a vykonávania správy, prevádzky a
údržby bytového fondu. V súvislosti s plnením svojho účelu družstvo vykonáva
podnikateľskú činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
2. Družstvo je
právnickou osobou, vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Za porušenie svojich záväzkov
zodpovedá celým svojím majetkom.
3. Družstvo môže byť členom iného
družstva, spoločníkom obchodných spoločností, účastníkom združenia s inými
fyzickými alebo právnickými osobami. Družstvo nemôže byť spoločníkom obchodných
spoločností s ručením
neobmedzeným.
4.
Družstvo
musí mať najmenej päť členov.
Na trvanie
družstva
nemá vplyv pristúpenie ďalších členov, alebo zánik členstva doterajších členov,
ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety.
Druhá
časť
PREDMET
ČinnosTI družstva
Čl.
3
Predmetom
činnosti družstva je organizovanie prípravy a realizácie výstavby, prevádzka
bytových objektov a objektov s nebytovými priestormi a zabezpečovanie plnení
poskytovaných s užívaním bytu
a nebytového priestoru.
Družstvo
najmä:
a)
stavia, prípadne zabezpečuje výstavbu bytov v družstevných domoch,
rodinných
domčekov, ako aj výstavbu nebytových priestorov, ktoré prenajíma
svojím
členom,
b)
stavia, prípadne zabezpečuje výstavbu bytov, rodinných domčekov a
nebytových priestorov do
vlastníctva iných subjektov,
c)
prideľuje družstevné byty vrátane bytov v rodinných domčekoch do užívania a
nebytové priestory do nájmu
svojím členom,
d)
vykonáva, prípadne zabezpečuje údržbu, opravy, rekonštrukciu
a modernizáciu
nájomných bytov
a nebytových priestorov,
e)
vykonáva, prípadne zabezpečuje údržbu a opravy v bytových domoch s
bytmi
a nebytovými priestormi vo
vlastníctve občanov za úplatu,
f) poskytuje prípadne zabezpečuje plnenia
poskytované s užívaním bytov a nebytových priestorov v nájme a vo
vlastníctve občanov,
g)
vykonáva ďalšie činnosti na základe živnostenského listu
- správa a údržba
bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných
živností,
- maloobchodná
a veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľných
živností,
- sprostredkovateľská
činnosť v rozsahu voľných živností,
- prenájom
nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov,
- vodoinštalatérstvo a
kúrenárstvo,
- činnosť na
elektrických zariadeniach do 52 kW a bleskozvodoch,
- nákladná cestná
doprava,
-
montáž určených meradiel v rozsahu:
merače
pretečeného množstva vody – na studenú vodu
merače
pretečeného množstva vody - na
teplú vodu
h)
družstvo môže vykonávať aj inú hospodársku činnosť podľa rozhodnutia
predstavenstva, v súlade
s Obchodným zákonníkom a Živnostenským zákonom.
Tretia
časť
Členstvo
v družstve
Vznik
členstva
Čl.
4
1. Členmi družstva môžu byť len
fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky sa môže stať
členom družstva iba z dôvodu dedenia.
2. Ak nemá člen družstva trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, je povinný
zvoliť si zástupcu na vybavovanie členských záležitostí a jeho meno
oznámi
družstvu. Splnomocnený zástupca musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, musí mať vystavenú písomnú plnú moc a podpis splnomocňujúceho
musí byť úradne overený.
3. Za maloletého člena
alebo za člena, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, koná
a robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Za člena,
ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, koná a robí
právne
úkony jeho zákonný zástupca len v tých prípadoch, na ktoré sa toto
obmedzenie vzťahuje. Pri všetkých úkonoch zákonného zástupcu, týkajúcich
sa z členstva vyplývajúcej dispozície s právom člena, je
potrebné schválenie
súdu.
4. Členstvo
v družstve vzniká :
- pri založení družstva dňom vzniku družstva,
- za trvania družstva nadobudnutím bytu do vlastníctva od člena
družstva,
- za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej prihlášky,
- prechodom alebo prevodom členstva,
- rozdelením členstva,
- premenou členstva.
Čl.
5
1. Členstvo za trvania
družstva vzniká dňom, keď predstavenstvo rozhodne o
prijatí za člena na základe písomnej prihlášky.
2. Členstvo za trvania
družstva vzniká dňom, keď predstavenstvo prerokuje
písomnú prihlášku osoby, ktorá nadobudla byt do vlastníctva dedením
po
členovi družstva, kúpou alebo prijatím daru od osoby, člena družstva.
V tomto prípade musí byť prihláška doručená družstvu najneskôr do 90
dní
od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správy katastra o vklade
vlastníctva do katastra nehnuteľnosti a nový vlastník je povinný
túto skutočnosť
družstvu preukázať spolu s prihláškou.
Členstvo za trvania družstva vzniká aj dňom, keď predstavenstvo rozhodne
o prijatí
nového člena
družstva, na základe písomnej prihlášky osoby, vlastníka bytu, ktorá
nadobudla byt do vlastníctva dedením po členovi družstva, kúpou alebo
prijatím daru od osoby, člena družstva. Spôsob
a čas nadobudnutia vlastníctva bytu je nový vlastník bytu povinný družstvu preukázať spolu
s prihláškou.
3. K prihláške musí byť
pripojené potvrdenie o zaplatení zápisného vo výške
17,00 EUR, DPH zo zápisného a základného členského vkladu vo výške
17,00 EUR
4. Predstavenstvo je povinné
prerokovať prihlášku (ods.2), alebo hlasovaním
rozhodnúť o prihláške (ods.1) najneskôr na prvom zasadaní
v mesiaci
nasledujúcom po dni, kedy bola prihláška družstvu doručená.
Oznámenie
o prerokovaní prihlášky a vzniku členstva alebo rozhodnutie
o vzniku členstva
musí
byť členovi doručené doporučeným listom do vlastných rúk
s doručenkou.
5. Družstvo vráti zápisné a
základný členský vklad osobe, ktorú neprijalo za člena,
do
tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o neprijatí
za člena
družstva.
6. Zápisné 17,00 EUR
a z neho DPH, je člen povinný zaplatiť i pri vzniku
členstva jeho prechodom alebo
prevodom.
Prechod
a prevod členstva
Čl.
6
1. Smrťou člena
prechádza jeho členstvo v družstve na dediča členských práv a
povinností.
2. Člen môže svoje
práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve alebo ich časť previesť len na
fyzickú osobu, ktorá spĺňa podmienky vzniku členstva podľa Článku 4 týchto
stanov, spôsobom určeným zákonom (§230 Obch. zákonníka).
3. Členstvo v družstve
prechádza na inú osobu aj dňom vzniku nájmu družstevného bytu na základe dohody
o výmene družstevného bytu.
Spoločné
členstvo manželov
Čl.
7
1. Ak vznikne len
jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu (nebytového priestoru), alebo prejde na neho členstvo a nájom
bytu (nebytového priestoru) podľa čl. 6, vznikne so spoločným nájmom bytu aj
spoločné členstvo manželov v družstve, z tohto členstva sú obaja
manželia
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Manželia ako spoloční členovia majú
zo spoločného členstva manželov
jeden
hlas.
2. Spoločné členstvo
manželov nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú.
3. Právo spoločného
nájmu bytu alebo nebytového priestoru manželmi, a teda ani spoločné členstvo
manželov v družstve nevznikne v prípade, ak byt alebo nebytový priestor slúži na
výkon povolania len jednému z manželov.
Čl.
8
1. Vznikom spoločného
členstva manželov nezaniká to individuálne členstvo ktoréhokoľvek z nich, ktoré
sa nepremenilo na ich spoločné členstvo.
2. Existencia
spoločného členstva manželov nevylučuje vznik individuálneho členstva
ktoréhokoľvek z nich v tom istom alebo inom bytovom
družstve.
3. Právo účasti,
hlasovania a pasívne volebné právo na členských schôdzach samospráv manželov-
spoločných členov, majúcich v tom istom družstve súčasne členstvo individuálne,
je upravené v čl. 95.
Splynutie,
premena a rozdelenie členstva
Čl.
9
Splynutie
členstva
1. Ak člen získa
v družstve ďalšie členstvo, napr. z dôvodov dedenia, prevodom práv
a povinností, zlúčenia družstiev a prevodu časti majetku, a ak
člen nevykoná dispozíciu s týmto členstvom podľa Článku 10 týchto stanov do
troch mesiacov, splynie takto získané členstvo s členstvom pôvodným
v členstvo jediné, so zachovaním členských podielov, práv
a povinností, vrátane práva nájmu bytu, z jednotlivých
členstiev.
2. Z dôvodov uvedených
v ods. 1, splynú navzájom aj spoločné členstvá manželov. Vznikom spoločného
členstva manželov nesplynie to individuálne členstvo ktoréhokoľvek z nich, ktoré
sa nepremenilo na ich spoločné členstvo.
3. Pri splynutí
členstiev podľa ods. 1 a 2, platí dĺžka najstaršieho členstva. Členské práva a
povinnosti z takto splynutého členstva zostávajú členovi
zachované.
Čl.
10
Premena
členstva
K
premene členstva dochádza v týchto prípadoch:
a)
spoločné členstvo manželov sa mení na
individuálne členstvo jedného z bývalých manželov alebo na individuálne členstvo
každého z nich v prípade uvedenom v čl.
29 ods. 2 a 3.
b)
individuálne členstvo poručiteľa sa v
prípade uvedenom v čl. 26 ods. 2 mení na individuálne členstvá (alebo spoločné
členstvo manželov) každého z dedičov jednotlivých členských podielov
poručiteľa,
c)
individuálne členstvo jedného z manželov,
spoločných nájomcov družstevného bytu (nebytového priestoru) sa výmenou
družstevného bytu (nebytového priestoru) mení na spoločné členstvo
manželov,
d)
individuálne
členstvo nájomcu družstevného bytu (nebytového priestoru) sa prevodom členských
práv a povinností na jedného z manželov za trvania manželstva mení na spoločné
členstvo manželov.
Čl.
11
Rozdelenie
členstva
1. K rozdeleniu
členstva dochádza v prípadoch rozdelenia družstva alebo prevodu časti jeho
majetku, ak členovi alebo manželom- spoločným členom zostane, v dôsledku rozdelenia družstva
alebo prevodu časti jeho majetku, v družstvách majetková účasť na výstavbe bytu
(bytov) alebo nebytového priestoru.
2.
K rozdeleniu členstva dochádza prevodom časti členských práv
a povinností člena, ktorý vlastní viac členských
vkladov.
3.
K rozdeleniu členstva dochádza po smrti člena, ktorý vlastnil viac
členských vkladov, ak tieto zdedilo
viac dedičov.
Členské
práva a povinnosti
Čl.
12
Člen
družstva má právo najmä:
a)
zúčastňovať sa osobne alebo
prostredníctvom svojho zákonného zástupcu na rokovaní a rozhodovaní
členskej schôdze samosprávy, prostredníctvom zvolených delegátov na rokovaní a
rozhodovaní zhromaždenia delegátov,
b)
voliť a byť volený do orgánov družstva, ak má
plnú spôsobilosť na právne úkony,
c)
zúčastňovať sa na družstevnej činnosti a
používať výhody, ktoré družstvo poskytuje svojim členom,
d)
predkladať návrhy
na zlepšenie činnosti družstva, obracať sa s podnetmi, pripomienkami alebo
sťažnosťami týkajúcimi sa činnosti družstva na orgány družstva a byť o ich
vybavení informovaný,
e)
na pridelenie konkrétne určeného bytu
(nebytového priestoru), ak na výzvu družstva zaplatí členský podiel vo výške a v
lehote určenej družstvom. Pri svojpomocnej výstavbe vzniká členovi toto právo
zaplatením splatnej peňažnej čiastky zálohového podielu a uzavretím písomnej
zmluvy o inom plnení. Člen má
právo na vydanie rozhodnutia o pridelení bytu
do tridsiatich dní po vzniku práva na pridelenie bytu,
f)
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu (nebytového priestoru) na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu
(nebytového priestoru) vydaného
príslušným orgánom
družstva, na základe prevodu členských práv a povinností alebo ich časti a na
základe dohody o výmene bytu,
g)
na ročné vyúčtovanie zaplatených záloh
nájomného a záloh za plnenia poskytované s užívaním bytu a na vysporiadanie
podľa zásad schválených zhromaždením delegátov.
Čl.
13
Člen
družstva je povinný najmä:
a) dodržiavať
stanovy a plniť uznesenia orgánov družstva, vydané v súlade so zákonom a
stanovami,
b) zaplatiť členský podiel v určenej výške a
lehote,
c)
platiť nájomné a úhradu za plnenie
poskytované s užívaním bytu alebo zálohy na ne,
d) hradiť
príspevky na činnosť družstva a
poplatky za úkony vo výške určenej predstavenstvom,
e) chrániť
družstevný majetok, dodržiavať domový poriadok, prevádzkový poriadok nebytových
priestorov, predpisy o požiarnej ochrane a riadne užívať a udržiavať byt
(nebytový priestor), ako aj spoločné priestory a zariadenia domu a riadne
používať plnenia poskytované s užívaním bytu (nebytového
priestoru),
f)
hradiť všetky opravy v byte súvisiace s
jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou bytu, vonkajšiu údržbu a údržbu
spoločných priestorov bytového domu zabezpečuje družstvo z fondu opráv bytového
domu,
g) uzavrieť
s družstvom nájomnú zmluvu o nájme bytu, (nebytového priestoru), ktorý je
spôsobilý na užívanie v lehote určenej družstvom, alebo uhradiť družstvu újmu,
ktorá mu vznikne oneskoreným prevzatím bytu (nebytového
priestoru),
h) oznamovať družstvu včas zmeny týkajúce sa člena
a príslušníkov jeho domácností, ktoré sú podstatné pre vedenie členskej a
bytovej evidencie k rozúčtovaniu plnení poskytovaných s užívaním bytu
(nebytového priestoru),
i)
umožňovať povereným zástupcom
družstva po predchádzajúcom
oznámení zistenie technického stavu bytu (nebytového priestoru), stavu
vyhradených technických zariadení a odpisovanie, servis a ciachovanie meradiel,
j)
podieľať sa na úhrade straty
družstva podľa čl.
100
k)
prispievať podľa svojich možností k
plneniu úloh družstva,
Čl.
14
Pred uzavretím zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu (nebytového
priestoru) podľa
Zákona č.182/1993 Z.z. v znení novelizácií, je člen povinný uhradiť
náklady, ktoré družstvu
vznikli v súvislosti s prevodom vlastníctva. Súčasne je člen
povinný, uhradiť všetky svoje
záväzky voči družstvu, ktoré má ku dňu podpisu zmluvy o prevode
vlastníctva.
Členstvo
v družstve pri súčasnom vlastníctve bytu
(nebytového
priestoru) v správe družstva
Čl.
15
1. Člen, ktorý v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi nadobudol vlastníctvo k bytu
(nebytovému priestoru), má práva a povinnosti výslovne uvedené v Zákone č.
182/1993 Z. z. v znení jeho novelizácií a v zmluve o výkone
správy
a
ďalej má práva a povinnosti ako člen- nájomca družstevného bytu s výnimkou
ustanovení čl. 12, písm. e) a f) a čl. 13, písm. g) a tých práv a povinností,
ktoré sú obsahom nájomného vzťahu.
2. V bytovom
dome, v ktorom je aspoň jeden byt prevedený z vlastníctva družstva do
vlastníctva nájomníka a člena družstva podľa Zákona č.182/1993 Z. z.
v znení jeho novelizácií, je
na rozhodnutie vo veci domu na schôdzi vlastníkov potrebný súhlas takého počtu
vlastníkov bytov, ako je uvedené
v Zákone č. 182/1993 Z. z.
a v zmluve o výkone správy. Každý vlastník má pri rozhodovaní za každý byt jeden hlas. Za byty neprevedené do
osobného vlastníctva bývalých nájomcov, vystupuje ako vlastník družstvo – ním
poverená osoba. Vo veciach činnosti družstva, ktoré sú podľa stanov zverené
orgánu samosprávy, rozhodujú všetci členovia družstva v dome, t.j. členovia
vlastníci aj členovia nájomníci, na členskej schôdzi
samosprávy.
3. Člen – vlastník
bytu je povinný uzatvoriť s družstvom zmluvu o výkone správy. Táto
povinnosť neplatí, ak na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome, pri
rozhodovaní o výkone správy, vlastníci bytov- nečlenovia družstva,
prehlasujú vlastníkov bytov –
členov družstva.
Čl.
16
V prípade, že člen-
vlastník byt (nebytový priestor) prenajme, je povinný v nájomnej zmluve
zabezpečiť plnenie všetkých povinností voči družstvu, ktoré pre neho vyplývajú
zo zmluvy o výkone správy a zo stanov. Tým však nie je dotknutá jeho
zodpovednosť ako vlastníka za plnenie a konanie, za ktoré sám družstvu
zodpovedá.
Čl.
17
Ďalšie
vzájomné práva a povinnosti člena- vlastníka a družstva sú uvedené v zmluve o
prevode družstevného bytu do vlastníctva a v zmluve o výkone správy uzavretej
medzi členom vlastníkom a družstvom.
Čl. 18
Majetková
účasť člena v družstve
1. Majetkovú účasť
člena v družstve tvorí základný členský vklad a ďalší členský
vklad.
2. Základný členský
vklad je pre všetkých členov družstva rovnaký a je
17,00 EUR.
3. Ďalší členský vklad
je majetková účasť člena na výstavbe družstevného bytu
(nebytového priestoru) zahŕňajúca členský podiel zvýšený o členom
splatený
investičný úver.
Čl.
19
Členský
podiel
1. Členský podiel
predstavuje majetkovú účasť člena na družstevnej výstavbe.
Členský podiel je jedným zo zdrojov majetku
družstva.
2. Členský podiel sa
neodpisuje.
3. Zálohovú výšku
členského podielu určí družstvo pred začatím výstavby tak, aby jeho výška kryla
rozpočtom stanovené náklady pripadajúce na družstevný byt (nebytový priestor),
ktorý bude pridelený členovi, zníženú o príslušnú časť poskytnutého štátneho
príspevku na výstavbu družstevného domu a o úver poskytnutý peňažným ústavom a o
iné zdroje poskytnuté na výstavbu.
4. Člen je povinný
zaplatiť zálohový členský podiel pred začatím výstavby vo výške a v lehote
určenej družstvom. Táto časť členského podielu sa skladá
z peňažného plnenia vo výške pripadajúcej
na družstevný byt (nebytový priestor), ktorý má byť členovi pridelený. Túto časť
členského podielu určí družstvo vo výške rozpočtového nákladu stavby, zníženého
o štátny príspevok, predpokladanú výšku úveru poskytnutého peňažným ústavom a
iné zdroje poskytnuté na výstavbu.
5. Ak je nevyhnutné
zvýšiť zálohu na členský podiel na pokrytie nákladov výstavby, je člen povinný
zvýšenie uhradiť vo výške, spôsobom a v lehote určenej
družstvom.
6. Po dokončení stavby
vysporiada družstvo s peňažným ústavom finančné zdroje. Po finančnom uzavretí
stavby rozdelí družstvo náklady a zdroje financovania objektu na jednotlivé byty
a nebytové priestory a predstavenstvo rozhodne o konečnej výške členského
podielu.
7. S rozdelením
nákladov a zdrojov financovania na byty a nebytové priestory a s rozhodnutím o
konečnej výške členského podielu oboznámi družstvo člena najneskôr do šiestich
mesiacov od finančného uzavretia stavby. Rozhodnutie o konečnej výške členského
podielu musí byť členovi doručené do vlastných rúk. Proti tomuto rozhodnutiu sa
môže člen písomne odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Nedoplatok je člen
povinný zaplatiť do tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia. V tej istej lehote
je družstvo povinné uhradiť členovi prípadný preplatok.
8. Doklad o rozdelení
nákladov a zdrojov financovania objektu na jednotlivé byty a miestnosti
neslúžiace na bývanie zašle družstvo na vedomie aj výboru
samosprávy.
9. Členský podiel sa
zhodnocuje o členom splatenú časť úmoru úveru poskytnutého peňažným ústavom na
výstavbu bytového domu .
10. Pri prevode vlastníctva bytu,
podľa Zákona č.182/1993 Z.z., v znení novelizácií, nemá člen nárok na
výplatu vyrovnacieho podielu. Jeho majetková účasť v družstve sa znižuje na
hodnotu základného členského vkladu podľa Čl. 19 týchto stanov.
Čl. 20
Členský
podiel uvoľneného bytu
1. Pred uzavretím
nájomnej zmluvy uvoľneného bytu (nebytového priestoru) určí predstavenstvo výšku
členského podielu nasledujúceho užívateľa. Táto výška bude
vychádzať
z ceny obvyklej po odpočítaní splatenej časti investičného úveru a
nesplatenej časti, ktorá bude premietnutá v predpise poplatkov za užívanie
bytu. Obvyklá cena bude vychádzať z úrovne nákladov na obstaranie bytu v čase
prideľovania ďalšiemu nájomcovi. Jeho konečnú výšku presne upraví predstavenstvo
družstva a určí na základe vykonaného prieskumu. Pri prevode členských práv
a povinností sa nejde o uvoľnený byt v zmysle tohto
článku.
2. Prípadný rozdiel medzi výškou členského
podielu vyplateného doterajšiemu
nájomcovi
bytu a výškou členského podielu uhradeného nasledujúcim nájomcom sa zúčtuje
podľa rozhodnutia predstavenstva družstva.
Čl. 21
Prevod
práv a povinností spojených s členstvom v družstve
1. Prevod práv a
povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha
súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k
družstvu dňom doručenia zmluvy o
prevode členstva družstvu alebo
neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako doručenie zmluvy o
prevode členstva nastávajú, dňom,
kedy družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa
členstva. Podpisy účastníkov prevodu musia byť overené úradne, alebo
družstvom poverenou osobou. Bez
overenia podpisov dohoda nenadobudne účinnosť pre prevod práv a povinností
spojených s členstvom v družstve. Pri prevode práv a povinností
spojených s členstvom nemá prevádzajúci člen nárok na vyrovnací podiel. Na požiadanie
prevádzajúceho člena družstvo vypracuje dohodu o prevode práv
a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve.
2. Člen – vlastník
bytu (nebytového priestoru) môže vykonať prevod členských práv a povinností spojených
s členstvom v družstve len na vlastníka bytu v správe družstva.
Čl. 22
Prevod
častí práv a povinností spojených s členstvom
1. Člen môže previesť
časť práv a povinností spojených s členstvom za podmienok uvedených v čl.
21
na
iného člena družstva v prípadoch:
a)
keď člen-nájomca družstevného bytu
(nebytového priestoru) z dôvodu dedenia, prevodu práv a povinností spojených s
členstvom, zlúčenia družstiev, alebo prevodu časti majetku družstva získal právo
na pridelenie iného bytu (nebytového priestoru) v družstve, alebo na nájom bytu
a jeho členstvá už splynuli podľa čl. 9 ods. 1,
b) keď člen-nájomca družstevného
bytu získal právo na pridelenie iného bytu v
družstve zaplatením
členského podielu,
c)
keď člen-nájomca družstevného bytu a
nebytového priestoru prevádza časť práv a povinností spojených s členstvom v
družstve týkajúce sa buď bytu alebo
nebytového priestoru.
2. Členovia družstva si môžu
vzájomne previesť časť práv a povinností spojených s členstvom a to v prípadoch,
keď predmetom prevodu sú práva a povinnosti týkajúce sa bytov, z ktorých aspoň k
jednému nevznikol nájom bytu uzavretím nájomnej zmluvy.
ZÁnik
členstva
Čl.
23
Členstvo
v družstve zaniká:
a) písomnou
dohodou,
b)
vystúpením,
c) smrťou člena, pokiaľ
jeho členstvo neprejde na dediča,
d) dňom vypratania
družstevného bytu na základe právoplatného rozhodnutia
súdu,
e)
vylúčením,
f) zánikom družstva
likvidáciou,
g) prevodom členských práv a povinností
podľa čl. 21.
h) u členov - vlastníkov
bytov (nebytových priestorov) zaniká
členstvo vytvorením
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dňom registrácie
zmluvy o vytvorení spoločenstva. Toto neplatí v prípade, že
spoločenstvo
uzatvorí s družstvom zmluvu o výkone správy domu a
bytov.
i) u členov- vlastníkov
bytov (nebytových priestorov) zaniká členstvo v družstve
dňom skončenia platnosti
a účinnosti zmluvy o výkone správy bytu
(nebytového priestoru), uzatvorenej s družstvom alebo zmluvy o výkone
správy
domu
a bytov uzatvorenej medzi
družstvom a spoločenstvom vlastníkov,
j)
u členov – vlastníkov bytov (nebytových priestorov) zaniká členstvo
v družstve
predajom alebo darovaním bytu
tretej osobe, a to dňom podpísania zmluvy
o predaji alebo darovaní.
Čl.
24
Dohoda
1. Ak sa družstvo a
člen dohodnú na zániku členstva, členstvo zaniká dohodnutým
dňom.
2. Dohodu o zániku
členstva uzatvárajú družstvo a člen písomne. Jedno vyhotovenie dohody o skončení
členstva vydá družstvo členovi.
Čl. 25
Vystúpenie
1. Člen môže z družstva
vystúpiť. Členstvo zaniká uplynutím doby dvoch mesiacov: Táto lehota začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomného
oznámenia člena o vystúpení z
družstva.
2. Člen, ktorý
nesúhlasí s prevodom svojich členských práv a povinností na právneho nástupcu
družstva, môže z družstva vystúpiť ku dňu, kedy k tomuto
prevodu
má dôjsť, ak to oznámi predstavenstvu do jedného týždňa po uznesení najvyššieho
orgánu družstva.
Nárok
na vyrovnací podiel je povinný uhradiť členovi, ktorý z družstva vystúpil,
právny nástupca družstva do jedného mesiaca odo dňa, kedy na neho prešlo imanie
družstva.
3.
Oznámenie o vystúpení môže člen odvolať len písomne a so súhlasom
družstva.
4.
U člena – nájomcu družstevného bytu, vystúpením z družstva zaniká
aj
nájomný
vzťah k družstevnému bytu. V deň zániku členstva podľa tohto článku
je
člen – nájomca družstevného bytu povinný byt vypratať a odovzdať ho
družstvu.
Čl.
26
Smrť
člena
1. Ak zomrie člen a
nejde o spoločné členstvo manželov, prechádza dňom jeho smrti členstvo v
družstve na dediča, ktorému pripadol základný členský vklad alebo členský
podiel. Ak členský podiel v dedičskom konaní pripadne viacerým dedičom, členom
družstva sa stáva ten z dedičov, ktorého určí dohoda dedičov alebo rozhodnutie
súdu o tom, že sa stáva členom družstva a nájomcom družstevného bytu. S
prechodom členstva prechádza na dediča aj nájom družstevného bytu (nebytového
priestoru), prípadne právo na uzavretie nájomnej zmluvy o nájme družstevného
bytu (nebytového priestoru). Ak neprešlo členstvo na dediča, zaniká smrťou
člena.
2. Ak patrili
poručiteľovi dva alebo viac členských podielov v družstve, môžu jednotlivé
členské podiely pripadnúť rôznym dedičom. Tým sa poručiteľovo členstvo premení
dňom jeho smrti na dve alebo viac individuálnych členstiev (prípadne spoločných
členstiev manželov) jednotlivých dedičov.
3. Členským podielom sa
pre účely dedičstva rozumie zostatková hodnota členského podielu a hodnota inej
majetkovej účasti poručiteľa na nákladoch výstavby družstevného bytu (miestnosti
neslúžiacej na bývanie).
Čl.
27
Vylúčenie
1. Predstavenstvo môže
rozhodnúť o vylúčení člena:
a)
ak závažným spôsobom alebo opätovne a napriek písomnej výstrahe porušuje svoje
povinnosti určené zákonom alebo stanovami,
b)
ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchal proti
družstvu, jeho majetku alebo členom družstva,
c)
ak si nezvolí zástupcu na vybavovanie členských záležitostí, podľa článku 4
odsek 2. týchto stanov ani do 30 dní odo dňa, kedy ho družstvo k tomu písomne
vyzve.
d)
ak došlo
k zrušeniu rozhodnutia o pridelení bytu podľa Čl.
36 odst. 2
stanov,
e)
ak nedoplatok na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované
s nájmom
a užívaním družstevného
bytu po uplynutí lehoty splatnosti prevyšuje trojnásobok
poslednej mesačnej
povinnosti alebo prenechá družstevný byt do podnájmu inej
osobe bez predchádzajúceho
súhlasu družstva.
2. Predstavenstvo môže
rozhodnúť o vylúčení člena v prípadoch uvedených v
ods.
1, písm. a), b) iba do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo dôvod na
vylúčenie, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.
3. Ak je konanie člena,
v ktorom možno vidieť dôvod na vylúčenie podľa ods. 1,
písm. b), predmetom šetrenia iného orgánu, začína lehota troch
mesiacov
podľa ods. 2 plynúť dňom, keď sa družstvo dozvedelo o výsledku tohto
šetrenia.
4. V rozhodnutí o
vylúčení člena z družstva musí byť uvedený dôvod podľa ods. 1,
ktorý sa nemôže dodatočne meniť: členstvo zaniká dňom, keď bolo doručené
rozhodnutie predstavenstva o vylúčení členovi.
5. Ak člen nesúhlasí s
rozhodnutím predstavenstva o vylúčení, môže do 15 dní od
doručenia písomného rozhodnutia podať odvolanie na zhromaždenie
delegátov. Odvolanie má odkladný účinok.
6. Súd na návrh člena,
ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie
zhromaždenia delegátov o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s
právnymi
predpismi alebo stanovami.
7. Pri vyslovení
rozhodnutia súdu o neplatnosti
zániku členstva podľa ods. 6
vzniká poškodenému právo na náhradu spôsobenej škody.
Čl. 28
Likvidácia
družstva
Členstvo
zaniká po zrušení družstva a ukončení jeho likvidácie dňom výmazu z obchodného
registra.
Čl. 29
Zánik
spoločného členstva manželov
1. Spoločné členstvo v
družstve zaniká:
a)
smrťou jedného z
manželov,
b)
po rozvode manželstva dohodou rozvedených
manželov, alebo rozhodnutím súdu,
c)
rozhodnutím súdu o zrušení práva
spoločného nájmu bytu (nebytového priestoru) rozvedenými
manželmi,
d)
dohodou manželov a rozhodnutím súdu o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov
za trvania
manželstva,
e)
dohodou manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva vo forme
notárskej zápisnice.
2. Ak zanikne spoločné
členstvo manželov v družstve,
s právom
spoločného nájmu družstevného bytu, smrťou jedného z nich, zostáva členom
družstva a nájomcom družstevného bytu (nebytového priestoru) pozostalý z
manželov. Ak zanikne spoločné členstvo manželov v družstve, spoluvlastníkov
bytu (nebytového priestoru) v správe družstva, smrťou jedného z nich,
zostáva členom družstva pozostalý z manželov. Po rozvode manželstva zostáva
členom družstva a užívateľom družstevného bytu (nebytového priestoru) ten z
rozvedených manželov, ktorý bol určený dohodou rozvedených manželov alebo
rozhodnutím súdu.
3. Ak sa po rozvode
manželstva rozvedení manželia- spoloční členovia družstva, ktorí užívajú spoločne družstevný byt a nebytový
priestor, dohodnú, že jeden z nich bude ako člen družstva užívať družstevný byt
a druhý nebytový priestor, alebo ak tak rozhodne súd, zaniká spoločné členstvo
manželov jeho premenou na individuálne členstvá každého z nich dňom uzavretia
dohody alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu: to isté platí,
ak sa tak dohodnú alebo rozhodne súd pri užívaní dvoch
bytov.
4. Spoločné členstvo
manželov v družstve zaniká aj prevodom ich členských práv a povinností, písomnou
dohodou s družstvom, vystúpením, vylúčením a zánikom družstva po ukončení
likvidácie.
Majetkové
vysporiadanie
Čl. 30
1. Zánikom členstva
podľa čl. 23 vzniká bývalému členovi (spoločným členom) alebo jeho dedičom nárok
na vyrovnací podiel.
2. U nebývajúceho člena
sa vyrovnací podiel rovná výplate základného členského vkladu. Pri zániku
členstva nájomcu družstevného bytu (nebytového priestoru) sa vyrovnací podiel
rovná výplate členského podielu, prípadne zhodnoteného o členom splatenú časť
úmoru úveru.
3. Pri zániku členstva
vlastníka (spoluvlastníkov) bytu (nebytového priestoru) vzniká doterajšiemu
členovi nárok na vyrovnací podiel vo výške uhradeného základného členského
vkladu.
4. Nárok na výplatu
vyrovnacieho podielu vzniká uplynutím troch mesiacov po schválení ročnej
účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Ak to hospodárska situácia
dovoľuje, družstvo môže uspokojiť tento nárok alebo jeho časť aj
skôr.
5. Výplata vyrovnacieho
podielu je viazaná na uvoľnenie družstevného bytu (nebytového priestoru).
Výplata hodnoty splatenej časti úmoru úveru je ďalej viazaná na splatenie
členského podielu podľa čl. 20.
6. Ak zanikne nájom
bytu bez zániku členstva, vznikne členovi nárok na výplatu vyrovnacieho podielu
zníženého o základný členský vklad uplynutím troch mesiacov od schválenia ročnej
účtovnej závierky za rok, v ktorom po zániku nájmu prestal byt užívať a
vyprataný ho vrátil družstvu.
7. Okrem nároku na
výplatu vyrovnacieho podielu nemá bývalý člen alebo jeho dedičia z dôvodu zániku
členstva nárok na akúkoľvek inú časť majetku družstva.
8. Pri výplate
vyrovnacieho podielu započíta družstvo svoje zročné pohľadávky voči bývalému
členovi.
9. Pri zániku členstva
podľa Čl. 27 odsek 1. písmeno d) nárok na výplatu vyrovnacieho podielu
nevznikne.
Čl. 31
Zánikom
členstva v dôsledku prevodu práv a povinností spojených s členstvom alebo výmeny
bytu nevzniká doterajšiemu členovi voči družstvu nárok na vyrovnací podiel
podľa
čl. 32. Vzájomné nároky si účastníci prevodu alebo výmeny bytu usporiadajú medzi
sebou.
Čl. 32
Členská
evidencia
Družstvo
vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno a priezvisko,
bydlisko fyzickej osoby ako člena, výška základného členského vkladu a ďalšieho
členského vkladu. V zozname sa bez zbytočného odkladu vyznačia všetky zmeny
evidovaných skutočností. Predstavenstvo umožní každému členovi družstva, kto
preukáže právny záujem, aby do zoznamu nahliadol. Člen družstva má právo do
zoznamu nahliadnuť a žiadať vydanie potvrdenia o svojom členstve a obsahu zápisu
v zozname.
Štvrtá
časť
prideľovanie
bytov
Čl.
33
Byty prideľuje
predstavenstvo členom podľa poradia, v akom žiadosti o pridelenie bytu
družstvu došli. Predstavenstvo na základe žiadosti prijme žiadateľa
o byt za člena družstva podľa
Čl.4 týchto stanov.
Čl. 34
1. Pred pridelením bytu
družstvo písomne vyzve člena na zaplatenie členského podielu podľa čl. 19 a pri
ďalšom pridelení podľa čl. 20. Lehotu na zaplatenie stanoví najmenej na pätnásť
dní od doručenia výzvy do vlastných rúk.
2. Ak nesplatí člen v
stanovenej lehote členský podiel podľa ods. 1 alebo písomne odmietne pridelenie
bytu, orgán družstva mu byt nepridelí.
Čl.
35
Zmena
rozhodnutia o pridelení bytu
Predstavenstvo
družstva môže po dohode s členom do uzavretia nájomnej zmluvy zmeniť právoplatné
rozhodnutie o pridelení družstevného bytu.
Čl.
36
Zrušenie
rozhodnutia o pridelení bytu
1. Predstavenstvo
družstva môže zrušiť právoplatné rozhodnutie o pridelení bytu v prípadoch, keď:
a)
člen na výzvu družstva neuhradil v určenej
výške a lehote zvýšenie členského podielu podľa čl. 19 ods.4,
b) člen na výzvu družstva neuhradil
v určenej výške a lehote členský podiel podľa
čl.
20,
c)
člen odmietol uzavrieť bez vážnych dôvodov zmluvu o nájme družstevného bytu
(nebytového priestoru).
2. Rozhodnutie o
zrušení právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu musí byť členovi doručené do
vlastných rúk. Proti rozhodnutiu podľa ods. 2 sa môže člen odvolať. Odvolanie má
odkladný účinok.
3. V prípade zrušenia
rozhodnutia podľa ods. 1 vzniká členovi nárok na vrátenie zálohového členského
podielu zníženého o základný členský vklad. V prípade pridelenia uvoľneného
bytu podľa čl. 20, družstvo vráti uhradený členský podiel vrátane základného
členského vkladu. Jeho vyplatením zanikne členstvo uchádzača o byt
v družstve. Tento nárok vzniká uplynutím dvoch mesiacov po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o pridelení
družstevného bytu.
Čl. 37
Prenechanie
družstevného bytu
(nebytového
priestoru) občanovi do nájmu na určitú dobu
Predstavenstvo
družstva môže zmluvou o nájme družstevného bytu na určitú dobu prenechať
družstevný byt (nebytový priestor) občanovi, aj keď nie je členom družstva v
prípade, ak o byt (nebytový priestor) nemá záujem žiadny z členov družstva. V
tomto prípade nie je občan povinný splatiť členský podiel bytu alebo nebytového
priestoru. Výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
(nebytového priestoru) sa určí v zmluve.
Čl.
38
Prenechanie
družstevného bytu (nebytového priestoru) organizácii do nájmu na dobu
určitú
1. Predstavenstvo
družstva môže zmluvou o nájme na dobu určitú prenechať organizácii družstevný
byt, o ktorý nemá záujem žiadny z členov družstva, alebo družstevný byt, ktorý
bol vyňatý z bytového fondu.
2. Predstavenstvo môže
zmluvou o nájme na dobu určitú prenechať nebytový priestor financovaný členským
podielom v družstevnom dome alebo objekte s nebytovými priestormi inej
organizácii za predpokladu, že oň nemá záujem žiadny z členov
družstva.
3. Výška nájomného za
užívanie priestorov uvedených v ods. 1 a 2 sa určí v zmluve.
Piata
časť
NÁjom
družstevného bytu (nebytového
priestoru)
Čl. 39
Vznik
nájmu družstevného bytu (nebytového priestoru)
1. Nájom družstevného
bytu (nebytového priestoru) vzniká nájomnou zmluvou, ktorou družstvo
(prenajímateľ) prenecháva svojmu členovi (nájomcovi) do užívania družstevný byt
(nebytový priestor). Nájom družstevného bytu (nebytového priestoru) sa uzatvára
na dobu neurčitú.
2. Členovi vznikne
právo na uzavretie nájomnej zmluvy:
a)
na základe rozhodnutia o pridelení
družstevného bytu (nebytového priestoru), vydaného predstavenstvom družstva,
b)
prevodom členských práv a povinností podľa
čl. 21 alebo prevodom časti členských práv a povinností podľa čl. 22
,
c)
na základe dohody o výmene
bytu.
3. Nájomná zmluva musí
obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a spôsob výpočtu
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.
Ak sa nájomná zmluva neuzatvorila písomne, vytvorí sa o jej obsahu zápisnica.
Práva
a povinnosti z nájmu bytu
Čl. 40
1. S členom nájomcom
družstevného bytu a s manželmi-spoločnými nájomcami, môžu na základe ich práva v
byte bývať ich príbuzní v priamom rade, ako aj osoby, ktoré žijú s nájomcom v
spoločnej domácnosti. Počet týchto osôb a jeho zmenu je nájomca povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť družstvu.
2. Nájomca bytu a
osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj
právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj používať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
3. Nájomca je povinný
užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu a riadne požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
4. Nájomcovia sú
povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie
zabezpečujúce ostatným užívateľom bytov v dome výkon ich práv.
Čl. 41
1. Družstvo je povinné
zabezpečiť členovi-nájomcovi družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv
spojených s užívaním bytu. Je povinné najmä odovzdať mu byt v stave spôsobilom
na riadne užívanie a na plnenia poskytované s užívaním
bytu.
2. Všetky opravy v byte
súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou hradí nájomca
(spoloční nájomníci). Týmito opravami nie sú opravy a výmeny vodoinštalačných,
plynových, kanalizačných a vykurovacích rozvodov (vrátane vykurovacích telies)
po uplynutí ich životnosti, ak sa na ich výmene dohodne
družstvo
s ostatnými vlastníkmi bytov v dome.
Družstvo zabezpečuje vonkajšiu údržbu bytového domu a údržbu spoločných
priestorov v bytovom dome.
Čl. 42
1. Ak družstvo nesplní
svoju povinnosť odstrániť závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu, alebo
ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom
upozornení družstva závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od družstva
náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť na družstve
bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od
odstránenia závad.
2. Ak sa člen-nájomca
družstevného bytu nepostará o včasné vykonanie opráv v byte a obvyklej údržby
bytu, družstvo má právo urobiť tak po predchádzajúcom upozornení člena na jeho
náklady samo.
Čl. 43
Člen-nájomca
družstevného bytu je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť družstvu potrebu
tých opráv v byte, ktoré má zabezpečiť družstvo a umožniť ich vykonanie: inak
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla nesplnením tejto povinnosti.
Čl. 44
Člen-nájomca
družstevného bytu je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v
dome sám, alebo ich spôsobili tí, ktorí s ním bývajú v byte. Ak sa tak nestane, má
družstvo právo po predchádzajúcom upozornení člena závady a poškodenia odstrániť
a požadovať od neho náhradu vynaložených nákladov.
Čl.
45
Člen-nájomca
družstevného bytu nesmie vykonávať stavebné úpravy ani podstatnú zmenu v byte a
v spoločných priestoroch domu bez súhlasu družstva, a to ani na svoje
náklady.
Čl.
46
Družstvo
je oprávnené vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len so
súhlasom člena-nájomcu družstevného bytu. Ak vykoná takéto úpravy na príkaz
príslušného orgánu štátnej správy, člen-nájomca je povinný ich vykonanie
umožniť, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikla nesplnením tejto povinnosti.
Čl.
47
Nájomné
a úhrada za plnenie poskytované s užívaním bytu
1. Člen-nájomca
družstevného bytu je povinný platiť nájomné vo výške
skutočných
nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a
správu.
2. Súčasťou nájomného
je
-
správny poplatok za výkon správy bytu a domu,
- splátka úmoru úveru a
úroku z úveru poskytnutého družstvu peňažným
ústavom na
výstavbu,
-
čiastka určená ako príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv,
na financovanie prevádzky, údržby
a opráv spoločných častí, spoločných
zariadení, príslušenstva domu
a priľahlého pozemku. Výšku
príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv
určí schôdza vlastníkov bytov v dome
podľa ustanovení Zákona č.182/1993
Z.z.
3. Nájomné a zálohu na
plnenia poskytované s užívaním bytu je člen- nájomca
družstevného
bytu povinný platiť mesačne za bežný mesiac, najneskôr do
dvadsiateho piateho dňa bežného mesiaca.
Úhrada
je vykonaná:
-
v deň pripísania na účet domu v banke, pri prevode z iného bankového
účtu
alebo pri úhrade v hotovosti priamo na
účet družstva v banke,
-
pri úhrade poštovou poukážkou v deň pripísania na účet domu
v banke,
-
pri úhrade v hotovosti v pokladni družstva v deň tejto
úhrady.
Rozdiel
medzi zálohou a skutočnými nákladmi vynaloženými družstvom na
prevádzku
a správu bytu za kalendárny rok vyúčtuje družstvo s členmi-
nájomcami
bytov najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Rozdiel medzi
príspevkom
do fondu prevádzky, údržby a opráv a čerpaním fondu
opráv,
prevádzky,
údržby,
sa do vyúčtovania
nezahrňuje.
4. Záloha
na plnenia poskytované s užívaním bytu sa
platí spolu so zálohou na nájomné. Rozdiel medzi touto zálohou a skutočnými
nákladmi vynaloženými na poskytnuté plnenia v priebehu kalendárneho roka
vyúčtuje družstvo s členom v termíne do 31. mája nasledujúceho kalendárneho
roka, najneskôr však do troch mesiacov potom, ako bude družstvu oznámená ich
výška.
5. Výšku správneho
poplatku na kalendárny rok určuje ročný hospodársky plán strediska správa družstva. Tento
hospodársky plán a jeho zmeny, sú tiež podkladom pre prípadnú zmenu výšky
správneho poplatku v priebehu kalendárneho roka.
6. Vyúčtovaním zistené
preplatky podľa ods. 3 a 4 uhradí
družstvo členovi najneskôr do tridsiatich dní po doručení vyúčtovania. V tej
istej lehote je člen povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním zistený
nedoplatok.
7. Ak člen-nájomca
družstevného bytu nezaplatí zálohu na nájomné a zálohu na úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu v lehote jej splatnosti a vyúčtovaním zistený
nedoplatok v lehote podľa odseku 6.,
je povinný zaplatiť družstvu poplatok z omeškania.
Čl.
48
1.
Člen-nájomca družstevného bytu má právo na primeranú zľavu zo správneho
poplatku za výkon správy bytu a domu, dokiaľ družstvo napriek jeho
upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po
dlhší čas zhoršuje jeho užívanie. Právo na primeranú zľavu zo správneho poplatku
má člen –nájomca aj vtedy, ak sa neposkytli plnenia spojené s užívaním bytu
alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu
zhoršilo.
2. Rovnaké právo má
člen-nájomca družstevného bytu, ak sa stavebnými úpravami v dome podstatne alebo
po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu. To neplatí, ak sa
stavebné úpravy vykonávajú so súhlasom alebo vedomím užívateľov bytov
v dome.
3. Člen - nájomca
družstevného bytu má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, pokiaľ ich družstvo riadne a včas neposkytuje.
Čl.
49
Právo
na zľavu zo správneho poplatku za výkon správy bytu a domu alebo z úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť na družstve bez zbytočného
odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov od odstránenia
závad.
Spoločný
nájom družstevného bytu manželmi
Čl. 50
1. Ak sa za trvania
manželstva manželia alebo jeden z nich stane nájomcom družstevného bytu, vznikne
spoločný nájom družstevného bytu manželmi.
2. Ak sa niektorý z
manželov stal nájomcom družstevného bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom
manželom spoločný nájom družstevného bytu uzavretím
manželstva.
3. Ustanovenie ods. 2
platí aj v prípade, ak vzniklo pred uzavretím manželstva len niektorému z
manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu.
4. Ustanovenia ods. 1.
a 2. neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
Čl.
51
Bežné
záležitosti, ktoré sa týkajú spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných prípadoch je potrebný súhlas obidvoch
manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov, ktoré sa týkajú
spoločného nájmu družstevného bytu, sú obidvaja manželia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne.
Čl.
52
Právo
spoločného nájmu družstevného bytu manželmi zanikne:
a)
rozvodom manželstva v prípade, že nevzniklo spoločné členstvo manželov v
družstve,
b)
dohodou rozvedených manželov- spoločných členov družstva, prípadne rozhodnutím
súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu,
c) smrťou jedného z
manželov,
d) zánikom nájmu družstevného bytu podľa čl. 57.
Čl.
53
1. Ak nevzniklo
spoločné členstvo manželov v družstve, právo užívať družstevný byt po rozvode
manželstva má ten z manželov, ktorý je členom družstva.
2. Ak vzniklo manželom
spoločné členstvo v družstve a toto trvalo až do rozvodu manželstva, zostáva
členom družstva a právo užívať družstevný byt tomu z rozvedených manželov, ktorý
bol určený ich dohodou. V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne na návrh
jedného z nich súd o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a o
tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom
bytu.
3. Ak zomrie jeden z
manželov a manželia neboli spoločnými členmi družstva, prechádza členstvo v
družstve a nájom družstevného bytu na dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Ak zomrie jeden z manželov a manželia boli spoločnými členmi družstva, zostáva
členom družstva a jediným nájomcom družstevného bytu pozostalý z manželov.
Čl.
54
Podnájom
bytu (časti bytu)
1. Prenajatý byt alebo
jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme
alebo bez časového určenia len s predchádzajúcim písomným súhlasom
predstavenstva družstva. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie
povinnosti podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Zmluva o podnájme
upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť jej zániku v prípade,
ak skončil nájomný vzťah medzi družstvom a nájomníkom bytu Ak sa nedohodlo
inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa §
710 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
2. Ak člen
družstva-nájomca družstevného bytu nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu
byt užívať a ak družstvo nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý
byt alebo jeho časť nájomca družstevného bytu prenechal inému do podnájmu, môže
súd na návrh nájomcu družstevného bytu rozhodnutím nahradiť prejav vôle
družstva.
3. Ak bol podnájom
dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
4. Po skončení podnájmu
podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
Výmena
bytu
Čl.
55
Člen-nájomca
družstevného bytu môže so súhlasom družstva uzavrieť dohodu o výmene bytu. Dohoda
musí mať písomnú formu a musí obsahovať dohodu účastníkov výmeny o prevode
členských práv a povinností. Prevod členských práv a povinností na základe
dohody o výmene bytov nastane dňom uzavretia nájomnej zmluvy k vymenenému
bytu.
Čl.
56
1. Právo na splnenie
dohody o výmene bytov sa musí uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa, keď
bol s dohodou vyslovený súhlas, inak právo zanikne.
2. Ak dodatočne
nenastanú u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nemožno splnenie
dohody od neho spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť: musí však tak
urobiť bez zbytočného odkladu.
Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Čl.
57
Zánik
nájmu družstevného bytu
Nájom družstevného bytu
zaniká:
a)
zánikom členstva nájomcu družstevného bytu
v družstve, podľa čl. 23,
b)
písomnou dohodou medzi družstvom
a členom - nájomcom družstevného bytu dňom určeným v
dohode,
c)
písomnou výpoveďou, nájom družstevného bytu sa skončí uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je
tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej
strane doručená výpoveď. Písomná výpoveď sa doručuje nájomcovi doporučenou zásielkou do
vlastných rúk s doručenkou, odoslanou na adresu prenajatého bytu, prípadne na inú
nájomcom písomne oznámenú adresu.
Čl.
58
Výpoveď
nájmu družstevného bytu družstvom
1. Družstvo zastúpené
predstavenstvom alebo riaditeľom družstva môže vypovedať nájom členovi družstva - nájomcovi
družstevného bytu len
z dôvodov uvedených v §711 ods.1
písm. c),d),e),g) Občianského zákonníka.
2. Dôvod výpovede sa
musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Výpoveď z dôvodu uvedeného v §711 ods.1
písm. e) Občianského zákonníka je neplatná, ak družstvo nepriložilo
k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
3. Ak člen družstva –
nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred
uplynutím ochrannej lehoty (§710 ods. 4 Občianského zákonníka) zaplatí družstvu
dlžné nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo sa písomne
dohodne s družstvom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod
výpovede nájmu bytu zanikol.
4. Neplatnosť výpovede
môže člen družstva - nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa
doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu.
Čl.
59
Bytové
náhrady
1. Bytovými náhradami
sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
2. Náhradným bytom je
byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie
nájomcu - užívateľa bytu a členov jeho
domácnosti.
3. Náhradným ubytovaním je byt
s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni
alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo
obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
4. Prístreším je
prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných
zariadeniach na to určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia
a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
5. Ak sa nájomný pomer
skončil z dôvodov podľa §711 ods.1 písm. e) Občianskeho zákonníka, nájomca
- užívateľ družstevného bytu má
právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením
a výškou nájomného primeraný
bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné
a pracovné potreby. Nájomca - užívateľ družstevného bytu má tiež právo na
úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním.
6. Ak sa nájomný pomer
skončil z dôvodu podľa §711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, nájomca
- užívateľ družstevného bytu nemá právo na bytovú náhradu. Ak ide o dôvod
hodný osobitného zreteľa, má nájomca - užívateľ družstevného bytu právo na
prístrešie.
7. Ak sa nájomný pomer
skončil z dôvodu podľa §711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka nájomcovi - užívateľovi družstevného
bytu, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
nájomca - užívateľ družstevného bytu má právo len na náhradné ubytovanie.
V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z uvedeného dôvodu,
nájomca - užívateľ družstevného bytu nemá právo na bytovú náhradu, ak ide
o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca - užívateľ družstevného bytu
právo na prístrešie.
8. Ak sa nájomný pomer
skončil z dôvodov uvedených
v článku 59, v ods.7 týchto stanov, nájomcovi - užívateľovi družstevného
bytu, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo bezvládnu osobu, ktorí sú
členmi jeho domácnosti a ak to pomery družstva umožňujú, poskytne sa mu
namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu
kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať.
Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním
vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť
nájomcovi-užívateľovi družstevného bytu dennú dochádzku do
práce.
9. Ak sa nájomný pomer
skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka nájomcovi-
užívateľovi družstevného bytu, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi -užívateľovi družstevného
bytu namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba
prístrešie.
10. Ak sa nájomný pomer skončil
z dôvodu podľa § 711 ods.1 písm. g) Občianskeho zákonníka, nájomca
-užívateľ družstevného bytu nemá právo na bytovú náhradu.
11. Ak ide o prípady podľa §
705 ods.2 prvej vety Občianskeho zákonníka, stačí rozvedenému
manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie, súd
však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený
manžel má právo na náhradný byt.
12. Ak ide o prípady podľa §
705 ods.1 a 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, môže súd, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
13. Pri zániku nájmu dohodnutého
na určitý čas nemá nájomca-užívateľ družstevného bytu právo na bytovú náhradu,
ak to neustanoví osobitný zákon.
14. Ak Občiansky zákonník
neustanovuje inak, nájomca-užívateľ družstevného bytu nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená
zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia-užívatelia družstevného bytu
majú právo len na jednu bytovú náhradu.
15.Nájomca-užívateľ družstevného
bytu, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady,
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Čl.
60
Nájom
a podnájom nebytových priestorov
1. O nájme nebytových
priestorov financovaných z prostriedkov členov platia primerané ustanovenia o
nájme bytov. Ak ide o nájom nebytových priestorov, ktoré sú však určené na výkon
povolania len jedného z manželov, právo spoločného nájmu
nevznikne.
2. Nájom a podnájom
nebytových priestorov postavených bez finančnej účasti členov upravuje osobitný
predpis (Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov).
Čl.
61
Zabezpečenie
riadneho využitia bytov
1. Družstvo dbá, aby
družstevné byty, s ktorými hospodári, boli riadne a účelne využívané na bytové
účely.
2. Ak družstvo zistí,
že člen-nájomca družstevného bytu pridelený byt bez vážnych dôvodov vôbec
nevyužíva alebo ho užíva len občas, prípadne, že užíva dva byty, vyzve
člena-nájomcu družstevného bytu, aby byt riadne užíval alebo vykonal takú
dispozíciu s bytom, ktorá je podľa stanov prípustná alebo byt odovzdal družstvu.
V prípade, že člen výzve nevyhovel, družstvo požiada súd o privolenie vypovedať
nájom družstevného bytu (spoločný nájom bytu manželov).
Čl.
62
Zlúčenie
bytov
1. Byt možno zlúčiť so
susedným bytom len so súhlasom predstavenstva družstva.
2. Predstavenstvo
družstva povolí zlúčenie najmä vtedy, ak sa ním dosiahne účelnejšie využitie
bytového priestoru členmi domácnosti nájomcu a ak nie je potrebné poskytnúť
bytovú náhradu.
Čl.
63
Rozdelenie
bytu
1. Byt možno rozdeliť
na dva byty len so súhlasom predstavenstva družstva.
2. Predstavenstvo
družstva povolí rozdelenie bytu najmä vtedy, ak sa ním dosiahne účelnejšie
využitie bytového priestoru.
Čl.
64
1. Súhlas
predstavenstva družstva so zlúčením alebo rozdelením bytu nenahrádza povolenie
stavebného úradu, ktoré je potrebné podľa osobitných predpisov (§ 85 odst. 2
Zákona č. 50/1976 Zb. - stavebný zákon).
2. V súvislosti so
zlúčením alebo rozdelením bytu predstavenstvo družstva súčasne prerozdelí
náklady a zdroje financovania zlúčených alebo rozdelených bytov a určí výšku
členských podielov a zostatok nesplateného investičného úveru pripadajúcich na
príslušné byty.
Čl.
65
Použitie
bytu na iné účely ako na bývanie
1. Byt alebo jeho časť
môže člen-nájomca družstevného bytu alebo členovia jeho domácnosti dočasne
používať na iné účely ako na bývanie len so súhlasom predstavenstva družstva za
predpokladu, že byt alebo jeho časť súčasne nebude slúžiť aj bytovým
účelom.
2. O trvalom použití
bytu na iné účely ako na bývanie rozhoduje predstavenstvo. Trvalé použitie bytu
na iné účely ako na bývanie upravuje osobitný predpis (§ 85 odst. 1 Zák. č.
50/1976 Zb. - o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon).
Čl.
66
Zmluvy
alebo dohody uzatvárané členom družstva v zmysle týchto stanov s inými fyzickými
osobami (čl. 21,22,54,55 ) musia byť opatrené overenými podpismi zúčastnených
strán. To isté platí aj o podpísaní písomného oznámenia o prevode práv a
povinností spojených s členstvom v družstve a písomného súhlasu nadobúdateľa
členstva (čl. 21)
Šiesta
časť
Orgány
družstva
Čl.
67
Orgány
družstva sú:
a)
Zhromaždenie delegátov
b)
Predstavenstvo
c)
Kontrolná komisia
d)
Predseda predstavenstva
e)
Riaditeľ družstva
f)
Členská schôdza samosprávy
g)
Výbor samosprávy
h)
Predseda samosprávy
Čl.
68
Do
orgánov družstva môžu byť volení
len členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí sú plne spôsobilí na právne
úkony, morálne bezúhonní, ktorí spĺňajú predpoklady k výkonu funkcie
a plnia si povinnosti člena družstva podľa článku 13
týchto stanov. Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie nesmú
byť zamestnancami družstva.
Čl.
69
1. Orgány družstva môžu
rokovať len o záležitostiach, ktoré podľa zákona a stanov družstva spadajú do
ich pôsobnosti.
2. Kolektívne orgány
družstva rozhodujú na základe riadneho zvolania všetkých členov konkrétneho
orgánu.
3. Kolektívne orgány
družstva sú spôsobilé uznášať sa, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich
členov. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných,
pokiaľ zákon a tieto stanovy neurčujú inak.
Čl.
70
1.
Funkčné
obdobie volených orgánov družstva je 5 rokov.
Čl.
71
1. Členovia orgánov
družstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri
rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách
a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu
spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy alebo záujmy jeho členov a pri
výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.
2. Členovia orgánov
družstva , ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú
zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.
Člen orgánu družstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
funkcie s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná
v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva
nezodpovedajú za škodu
spôsobenú
družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie zhromaždenia delegátov, to
neplatí, ak je uznesenie zhromaždenia delegátov v rozpore s právnymi
predpismi a stanovami družstva. Členov predstavenstva nezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie schválila kontrolná komisia.
3. Dohody medzi
družstvom a členom orgánu družstva vylučujúce alebo obmedzujúce
zodpovednosť člena orgánu družstva sú zakázané. Družstvo sa môže vzdať nárokov
na náhradu škody voči členom orgánov družstva alebo uzatvoriť s ním dohodu
o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len, ak
s tým vysloví súhlas
zhromaždenie delegátov.
4. Nároky družstva zo
zodpovednosti členov orgánov družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo.
Voči členom predstavenstva
uplatňuje nároky družstva kontrolná komisia prostredníctvom ňou určeného
člena.
5. Každý člen družstva
je oprávnený podať v mene družstva žalobu o náhradu škody proti
členovi predstavenstva, ktorý zodpovedá družstvu za ním spôsobenú škodu
a žalobu o splatenie vkladu voči členovi družstva, ktorý je
v omeškaní so splatením vkladu, ak zhromaždenie delegátov nerozhodlo
o jeho vylúčení. Iná osoba ako člen družstva, ktorý žalobu podal alebo ním
splnomocnená osoba, nemôže v súdnom konaní robiť úkony za družstvo alebo
v jeho mene.
6. Členovia družstva,
ktorí uplatnia v mene družstva nároky podľa odseku 2, sú povinní znášať
trovy súdneho konania za družstvo. Ak je družstvu priznaná náhrada trov konania,
ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov je povinný uhradiť ju členovi
družstva, ktorý uplatňoval nároky za družstvo.
Čl.
72
1.
Ak osoba, ktorá je členom orgánu družstva zomrie, vzdá sa funkcie, je odvolaná
alebo inak skončí výkon jej funkcie, na uvoľnené miesto nastúpi príslušný
náhradník zvolený zhromaždením delegátov, podľa určeného poradia. Nový člen
orgánu vykonáva funkciu do konca volebného obdobia, s plnými právami
a povinnosťami člena orgánu. Iným skončením výkonu funkcie podľa týchto
stanov sa rozumie najmä obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
osoby, ktorá je členom orgánu družstva, a to na základe rozhodnutia
súdu.
2. Ak neplní člen orgánu
svoju funkciu, môže ho pred uplynutím funkčného obdobia odvolať orgán, ktorý ho
zvolil.
3. Člen
družstva, ktorý je do svojej funkcie člena orgánu zvolený, môže z funkcie
odstúpiť, je však povinný oznámiť to orgánu, ktorého je členom. Jeho funkcia sa
skončí dňom, keď odstúpenie prerokoval orgán, ktorého je členom. Príslušný orgán
musí prerokovať odstúpenie na svojom najbližšom zasadaní po tom, čo sa o
odstúpení dozvedel, najdlhšie však do troch mesiacov. Po márnom uplynutí tejto
lehoty sa odstúpenie pokladá za prerokované.
4. Ak náhradník nie je
zvolený, môže orgán povolať zastupujúceho člena až do doby, keď sa môže vykonať
riadna voľba nového člena. Zastupujúci má práva a povinnosti riadneho
člena.
5. S členmi
predstavenstva a kontrolnej komisie družstva uzatvára družstvo zmluvu o výkone
funkcie pri zariaďovaní záležitostí družstva, vyplývajúce im z funkcie. Zmluvu o
výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie delegátov družstva. Bez podpísania takejto
zmluvy osoba zvolená za člena predstavenstva alebo kontrolnej komisie družstva
nemôže vykonávať činnosť člena uvedených orgánov.
6. Členom orgánov družstva
môže byť za výkon funkcie priznaná odmena podľa zásad určených zhromaždením
delegátov, prípadne poskytnutá náhrada ušlej mzdy a nákladov spojených s
výkonom funkcie.
Čl. 73
1. Funkcie člena
predstavenstva a kontrolnej komisie sú navzájom
nezlučiteľné.
2. Členovia
predstavenstva nemôžu byť medzi sebou alebo s členmi kontrolnej komisie
manželmi, súrodencami alebo príbuznými v priamom
rade.
3. Členovia kontrolnej
komisie nemôžu byť medzi sebou manželmi, súrodencami alebo príbuznými
v priamom rade.
4. Členmi kontrolnej
komisie nemôžu byť členovia predstavenstva.
5. Členovia
predstavenstva a kontrolnej komisie družstva a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi
ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným
predmetom činnosti.
Čl.
74
1. Pri hlasovaní má
každý člen orgánu jeden hlas.
2. V orgánoch družstva
sa hlasuje verejne. V jednotlivých prípadoch sa môže orgán družstva uzniesť na
tajnom hlasovaní.
3. V predstavenstve a v
kontrolnej komisii uznesenie možno prijať aj hlasovaním písomne, alebo pomocou
prostriedkov oznamovacej techniky, ak s týmto spôsobom hlasovania prejavia
súhlas všetci členovia orgánu. Pre tento prípad sa hlasujúci pokladajú za
prítomných.
Čl.
75
1. Orgány družstva
rokujú o záležitostiach, ktoré boli uvedené v schválenom programe, prípadne o
záležitostiach na prejednávaní ktorých sa orgán družstva dodatočne
uzniesol.
2. Rokovanie orgánov
družstva spočíva v prednesení podnetu na rokovanie, v rozprave a spravidla je
zakončené prijatím uznesenia. Rokovanie sa vedie tak, aby bol zistený skutočný
stav vecí.
3.
Záležitosti, ktoré neboli uvedené v programe obsiahnutom v pozvánke na
zasadnutie Zhromaždenia delegátov družstva, môžu byť dodatočne na zvolanom
zasadnutí uvedeného orgánu zaradené do programu a následne prerokované,
len ak
s tým vyslovia súhlas všetci jeho delegáti.
Čl. 76
1. O každej schôdzi
orgánu sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať:
a)
dátum a miesto rokovania
orgánu,
b)
prijatie uznesenia,
c)
výsledky hlasovania.
Zápisnica
zo zhromaždenia delegátov musí obsahovať okrem uvedených náležitostí aj
neprijaté námietky delegátov, ktorí požiadali o ich
zaprotokolovanie.
2.Prílohu zápisnice
tvorí zoznam účastníkov schôdze orgánu s podpisom
prítomných, pozvánka a
podklady, ktoré boli priložené k prerokúvaným bodom. Ak sa niektorý
z prítomných účastníkov schôdze orgánu odmietol podpísať na zoznam
účastníkov schôdze orgánu napriek tomu, že bol prítomný na tejto schôdzi,
uvedená skutočnosť sa zaznamená do zoznamu účastníkov schôdze
orgánu.
Účastníkmi schôdze orgánu sa na účely týchto stanov rozumejú členovia orgánu,
o schôdzu ktorého ide, ako aj ďalšie osoby, ktorým prítomnosť na zasadnutí
tohto orgánu umožňuje alebo nariaďuje zákon alebo tieto
stanovy.
3. Každý člen orgánu
má právo na nahliadnutie do zápisnice a jej príloh zo schôdze toho orgánu, ktorého je
členom.
4. Podrobnosti a postup
orgánov pri voľbách a odvolaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice
upravuje volebný a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie
delegátov.
Zhromaždenie
delegátov
Čl.
77
1. Zhromaždenie
delegátov je najvyšším orgánom, kde uplatňujú členovia svoje právo riadiť
záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov. Zhromaždenie
delegátov plní v plnom rozsahu funkciu členskej schôdze.
2. Do výlučnej
pôsobnosti zhromaždenia delegátov patrí:
a)
prijímať a meniť stanovy družstva, volebný
a rokovací poriadok,
b)
voliť a odvolávať členov predstavenstva a
kontrolnej komisie,
c)
voliť štyroch náhradníkov za členov
predstavenstva a troch
náhradníkov za členov kontrolnej komisie a stanoviť poradie, podľa
ktorého náhradníci nastupujú na miesto odstúpených, resp. odvolaných členov
predstavenstva a kontrolnej komisie,
d)
prerokovať a
schvaľovať správy predstavenstva a kontrolnej komisie o činnosti
družstva,
e)
rozhodovať o základných otázkach koncepcie
rozvoja družstva, schvaľovať zásady hospodárenia, ročnú účtovnú závierku a
rozhodovať o tom, ako sa naloží so ziskom a uhradí prípadná
strata,
f)
schvaľovať štatúty fondov
družstva,
g)
rozhodovať o zvýšení alebo znížení
zapisovaného základného imania,
h)
rozhodovať o odvolaniach proti uzneseniam
predstavenstva,
i)
rozhodovať o rozdelení, premene,
zlúčení, splynutí a o zrušení družstva likvidáciou alebo o zmene právnej
formy,
j)
určovať volebné obvody delegátov,
počet delegátov na najbližšie volebné obdobie a podmienky voľby delegátov,
pričom platí zásada, že jedna samospráva má aspoň jedného
delegáta,
k) schvaľovať podnikateľské zámery
družstva,
l) schvaľovať zásady odmeňovania
členov kolektívnych orgánov družstva a zmluvy o výkone funkcie medzi družstvom a
členom predstavenstva a kontrolnej komisie družstva,
m) rozhodovať o účasti a členstve v iných
družstvách, spoločnostiach a zväzkoch.
3. Do pôsobnosti
zhromaždenia delegátov patrí aj rozhodovanie týkajúce sa družstva a jeho
činnosti, pokiaľ si rozhodovanie o niektorých veciach
vyhradilo.
4. Zhromaždenie
delegátov môže na návrh kontrolnej komisie zmeniť alebo zrušiť právoplatné
rozhodnutie predstavenstva, ktorým boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy alebo stanovy družstva, ak od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
do podania návrhu neuplynuli viac ako dva roky.
Čl.
78
1. Schôdzu zhromaždenia
delegátov zvoláva predstavenstvo podľa potreby, najmenej raz v kalendárnom
roku.
2. Zhromaždenie
delegátov sa musí zvolať najneskôr do 14 dní, ak o to požiada
písomne:
a)
jedna tretina členov
družstva
b)
jedna tretina
delegátov
c)
kontrolná komisia
3. Program rokovania
musí byť oznámený na pozvánkach zaslaných delegátom najneskôr osem dní pred
konaním zhromaždenia delegátov. Pozvánky ďalej musia obsahovať dátum, hodinu a
miesto rokovania.
4. Na rokovanie
zhromaždenia delegátov musia byť pozvaní všetci zvolení delegáti. Členovia
predstavenstva a kontrolnej komisie sa zhromaždenia zúčastňujú s hlasom
poradným, pokiaľ nie sú zvolení ako delegáti. Na zhromaždenie delegátov, kde sa
uskutočňujú riadne alebo doplňovacie voľby, sú pozvaní všetci samosprávami
navrhnutí kandidáti na voľbu za členov predstavenstva a kontrolnej komisie.
Iní členovia družstva, ako uvedení v tomto odseku, sa môžu zúčastniť na
rokovaní zhromaždenia delegátov ako pozorovatelia, pokiaľ to priestorové
podmienky umožnia.
5. Pri hlasovaní má
každý delegát jeden hlas.
6. Ak predstavenstvo
nezvolá zasadnutie Zhromaždenia delegátov do 14 dní od požiadania podľa čl. 78
odst. 2, zvolá zasadnutie Zhromaždenia delegátov kontrolná komisia a vedie jeho
rokovanie.
7. V čase mimoriadneho
alebo núdzového stavu, vyhláseného vládou Slovenskej republiky, alebo
schváleného Národnou radou Slovenskej republiky, po rozhodnutí predstavenstva,
sa rozhodnutia zhromaždenia delegátov môžu nahradiť písomným hlasovaním
delegátov, alebo hlasovaním delegátov prostredníctvom elektronických
prostriedkov o všetkých veciach, o ktorých rozhoduje zhromaždenie
delegátov. Pri tomto hlasovaní sa hlasujúci delegáti považujú za prítomných na
zasadnutí zhromaždenia delegátov.
8. Oznámenie o spôsobe
a forme hlasovania delegátov, o jeho vykonaní, hlasovaciu listinu alebo hlasovacie
listiny, doručí predstavenstvo delegátom v listinnej podobe, najneskôr osem
dní pre konaním hlasovania.
9. Písomné hlasovanie
delegátov sa uskutočňuje na hlasovacej listine, alebo na viacerých hlasovacích
listinách.
a) Na hlasovacej listine, alebo na hlasovacích listinách je
uvedené
-
meno a priezvisko delegáta,
- úplné znenie
schvaľovaných návrhov, očíslovaných
poradovým číslom,
- dátum hlasovania,
- súhlas alebo
nesúhlas delegáta s každým návrhom samostatne, vyjadrený
jeho
vlastnoručným podpisom,
- podpisy najmenej
dvoch overovateľov pravosti podpisu delegáta, prítomných pri
podpise.
b) Overovateľov pravosti podpisov delegátov určí predstavenstvo.
c) Ak
delegát nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, alebo vykoná iné úpravy
hlasovacej listiny, je hlas neplatný.
d) Záznam z vyhodnotenia písomného
hlasovania delegátov, podpísaný
overovateľmi podpisov delegátov, je súčasťou zápisnice zo
zhromaždenia delegátov.
Čl.
79
Ak
zhromaždenie delegátov nie je schopné uznášať sa ani do 30-tich minút od v
pozvánke stanovenej hodiny začiatku zhromaždenia alebo ak prestane byť v
priebehu schôdze uznášaniaschopné, zvolá predstavenstvo náhradné zhromaždenie
delegátov tak, aby sa konalo do troch týždňov odo dňa, keď sa malo konať
zhromaždenie
delegátov pôvodne zvolané. Náhradné zhromaždenie delegátov musí mať nezmenený
program rokovania a je schopné uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3
Obchodného zákonníka. Pre platnosť uznesenia náhradného zhromaždenia delegátov
je potrebná prítomnosť aspoň 1/3 pozvaných delegátov a súhlas 2/3
prítomných delegátov. Takéto náhradné zhromaždenie delegátov môže rozhodnúť
o záležitostiach podľa čl. 77 , odsek 2. písm. a),b),c),g),i), len keď je
prítomná aspoň nadpolovičná väčšina pozvaných delegátov a predmetný návrh
v týchto záležitostiach bol v návrhu programu náhradného zhromaždenia
delegátov, uvedenom v pozvánke.
Čl. 80
Na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov,
pokiaľ ustanovenie je v rozpore s predpismi alebo stanovami družstva. Návrh na
súd môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na zhromaždení
delegátov, ktoré uznesenie prijalo alebo ak námietku oznámil predstavenstvu
do jedného mesiaca od konania zhromaždenia delegátov. Návrh možno na súd podať
len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky
alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
Predstavenstvo
Čl. 81
1. Predstavenstvo je
štatutárnym orgánom družstva. Riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím
zhromaždenia delegátov vyhradené inému orgánu družstva. Za svoju činnosť
zodpovedá zhromaždeniu delegátov.
2. Predstavenstvo plní
uznesenia zhromaždenia delegátov, pravidelne mu podáva správy o svojej činnosti
a o činnosti družstva, zvoláva a pripravuje jeho
rokovanie.
3. Predstavenstvo má 7
členov.
4. Predstavenstvo volí
zo svojich členov predsedu predstavenstva (ďalej len predseda) a dvoch
podpredsedov.
5. Predstavenstvo sa
schádza podľa potreby, spravidla raz za mesiac. Predstavenstvo sa musí zísť do
desiatich dní od doručenia podnetu kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nenastala
náprava nedostatkov.
6. Zasadnutí
predstavenstva sa môžu zúčastňovať s hlasom poradným členovia kontrolnej
komisie. Povinne sa zasadnutí predstavenstva s hlasom poradným zúčastňuje
riaditeľ družstva. Zasadnutia predstavenstva sú verejné s účasťou člena družstva
ako pozorovateľa.
7. Predstavenstvo je
povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej komisii všetky skutočnosti,
ktoré môžu mať závažné dôsledky v hospodárení alebo postavení družstva
a jeho členov.
8. Predstavenstvo
schvaľuje organizačné normy družstva.
9. Predstavenstvo
schvaľuje prideľovanie bytov členom a harmonogram prevodu družstevných
bytov do vlastníctva členov.
10. Odstupujúce predstavenstvo je
povinné bez zbytočných prieťahov a načas, najneskôr do 30 dní od skončenia
funkčného obdobia, vykonať všetky úkony spojené s jeho
ukončením.
Čl.
82
1. Za predstavenstvo
koná navonok predseda a ďalší člen predstavenstva v poradí stanovenom
predstavenstvom. Predsedu predstavenstva počas jeho neprítomnosti zastupuje
podpredseda predstavenstva. Právne úkony predstavenstva, pre ktoré je predpísaná
písomná forma, podpisuje za družstvo predseda predstavenstva (prípadne
podpredseda) a ďalší člen predstavenstva.
2. Za predstavenstvo na
základe plnomocenstva koná riaditeľ družstva.
3. Členovia alebo
zamestnanci družstva sú povinní robiť menom družstva právne úkony nutné na
splnenie uložených pracovných úloh iba v prípade, ak je to stanovené
organizačným poriadkom, alebo je to v obchodnom styku
obvyklé.
4. Predstavenstvo môže
na základe plnomocenstva poveriť zastupovaním družstva aj iných občanov a
organizácie.
Čl.
83
1. Schôdze
predstavenstva zvoláva a riadi predseda (podpredseda), prípadne poverený člen
predstavenstva.
2. Jednotlivé body
programu uvádza a odôvodňuje spravidla ten, kto ich predkladá, pričom súčasne
predkladá aj návrh uznesenia.
Kontrolná
komisia
Čl.
84
1. Kontrolná komisia je
oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokovávať sťažnosti jeho
členov. Zodpovedá iba zhromaždeniu delegátov a je nezávislá od ostatných orgánov
družstva. Poverení členovia kontrolnej komisie sú však oprávnení zúčastňovať sa
zasadnutí všetkých orgánov družstva.
2. Kontrolná komisia sa
vyjadruje k ročnej účtovnej závierke a k návrhu na rozdelenie zisku alebo úhrady
straty družstva.
3. Na zistené
nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zabezpečenie
nápravy. V prípadoch, ak predstavenstvo v určenej lehote neodstráni zistené
nedostatky, je kontrolná komisia oprávnená požiadať predstavenstvo o zvolanie
zhromaždenia delegátov.
4. Kontrolná komisia je
oprávnená vyžadovať si od predstavenstva akékoľvek informácie o hospodárení
družstva. Predstavenstvo je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej
komisii všetky skutočnosti, ktoré môžu mať závažné dôsledky na hospodárenie a
postavenie družstva a jej členov. To isté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi
družstva.
5. Na jednotlivé úkony
môže kontrolná komisia poveriť jedného alebo viacerých svojich členov, ktorí v
tejto veci majú oprávnenie žiadať informácie v rozsahu oprávnení kontrolnej
komisie.
Čl.
85
1. Kontrolná komisia má
3 členov .
2. Kontrolná komisia
volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu: o spôsobe voľby rozhoduje
komisia.
Čl.
86
1. Kontrolná komisia sa
schádza podľa potreby, najmenej jeden raz za tri mesiace.
2. Schôdzu kontrolnej
komisie zvoláva jej predseda, prípadne podpredseda, alebo poverený člen
kontrolnej komisie.
3. Podklady pre
rokovanie kontrolnej komisie, najmä správy z vykonaných kontrol a revízií,
ako aj návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov pripravujú a
kontrolnej komisii predkladajú v určených lehotách poverení členovia kontrolnej
komisie, ktorí tiež kontrolnú komisiu informujú o priebehu kontrol a
revízií.
Predseda
predstavenstva
Čl.
87
1. Predseda
predstavenstva je orgánom družstva. Jemu prislúcha:
a)
organizovať a riadiť schôdze a prácu
predstavenstva,
b)
riadiť bežnú činnosť družstva, (ak ju
nevykonáva riaditeľ družstva).
2. Predsedu v čase
jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda alebo iný poverený člen
predstavenstva.
3. Za výkon funkcie
zodpovedá predstavenstvu.
Čl.
88
Organizovanie
práce predstavenstva
V
tejto činnosti predseda predstavenstva :
a)
zvoláva a riadi schôdzu predstavenstva a
navrhuje program jeho rokovania.
b)
organizuje prípravu schôdze
predstavenstva, rozhoduje o prizvaní ďalších účastníkov
rokovania,
c)
koná v mene predstavenstva navonok vo
všetkých veciach družstva,
d)
podpisuje s
ďalším členom predstavenstva právne úkony, pre ktoré je predpísaná písomná
forma.
Čl.
89
Rozhodnutie
o bytových otázkach
1. V tejto činnosti
predstavenstvo :
a)
prideľuje členom družstva byty (nebytové
priestory) podľa schváleného poradovníka podľa čl. 33 ods.
1,
b)
mení podľa čl. 35 a ruší podľa čl. 36 svoje
právoplatné rozhodnutie o pridelení družstevného bytu,
c)
schvaľuje uzatvorenie nájomných zmlúv o
nájme družstevných bytov podľa čl. 39,
d)
udeľuje súhlas s dohodou o výmene bytu podľa čl. 55,
e)
udeľuje súhlas so zmluvou o podnájme družstevného bytu (nebytového priestoru)
alebo jeho časti podľa čl. 54,
f)
udeľuje súhlas s dočasným používaním bytu
alebo jeho časti na iné účely ako bývanie podľa čl. 65,
g)
uzatvára zmluvy o prenechaní družstevného
bytu (nebytového priestoru) občanovi alebo organizácii do nájmu na dobu určitú
podľa čl. 37 a 38,
h)
uzatvára s členom - nájomcom družstevného
bytu (nebytového priestoru) dohodu o zániku nájmu podľa čl. 57 ods. 1 písm. b),
i)
uzatvára s členom dohodu o zániku
členstva podľa čl. 24.
2. O žiadostiach členov
podľa ods. 1 písm. d) a e) rozhoduje predstavenstvo najneskôr do tridsiatich dní od
ich podania.
Čl.
90
Riaditeľ
družstva
1. Riaditeľa družstva
menuje na základe výsledkov výberového konania predstavenstvo . Predstavenstvo
pri dodržaní Zákonníka práce a Stanov SBD riaditeľa tiež
odvoláva.
2. Riaditeľ družstva je
orgán družstva, ktorý organizuje a riadi bežnú činnosť
družstva.
3. Riaditeľ družstva
v rozsahu poverenia predstavenstvom plní voči zamestnancom družstva funkciu
vedúceho zamestnanca družstva ako zamestnávateľ v zmysle ustanovení
Zákonníka práce a v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
družstvo ako zamestnávateľa v zmysle ustanovení Zákonníka
práce.
4. Riaditeľ družstva
zodpovedá za výkon funkcie predstavenstvu.
5. Riaditeľ družstva je
oprávnený konať a podpisovať menom družstva právne úkony k zabezpečeniu
hospodárskej činnosti. Zastupuje družstvo v rozsahu, v akom ho k tomu
splnomocnilo predstavenstvo.
6. Riaditeľ družstva
organizačne zabezpečuje prípravu materiálov pre rokovanie zhromaždenia
delegátov, predstavenstva a jeho pomocných orgánov. Zúčastňuje sa zasadania
zhromaždenia delegátov a predstavenstva s hlasom
poradným.
7. Riaditeľ družstva
je povinný predkladať predstavenstvu rozpočet na kalendárny rok a účtovnú
závierku za predchádzajúci rok.
8. Riaditeľ družstva
vydáva normy schválené predstavenstvom. Uzatvára s vlastníkmi bytov zmluvu
o výkone správy.
9. Riaditeľa
v čase jeho neprítomnosti zastupuje osobitným poverením určený
zástupca.
10. Pôsobnosť predstavenstva ako
štatutárneho a výkonného orgánu družstva ustanovením riaditeľa družstva nie
je dotknutá.
Samospráva
Čl. 91
1. Samospráva je
organizačnou jednotkou družstva. Zriaďuje sa rozhodnutím predstavenstva, ktoré
stanoví okruh jej pôsobnosti.
2. Jednotlivé
družstevné domy postavené podľa samostatnej projektovej dokumentácie, ktorých
výstavba bola samostatne financovaná, bytové domy, v ktorých minimálne
jeden byt nadobudol jeho vlastník podľa Zákona č. 182/1993 Z.z.
z vlastníctva družstva, tvoria na sebe nezávislé
samosprávy.
3. Úlohou samosprávy je
aktivizovať členov a umožňovať im priamu účasť na spoločenskej a hospodárskej
činnosti družstva.
4. Orgány družstva,
ktoré zabezpečujú činnosť samosprávy, sú členská schôdza samosprávy a výbor
samosprávy, prípadne predseda samosprávy.
5. Členom samosprávy
bytového domu je člen družstva, ktorý je súčasne nájomníkom družstevného bytu
alebo vlastníkom bytu v bytovom dome v pôsobnosti samosprávy.
Čl. 92
Členská
schôdza samosprávy
1. Členská schôdza samosprávy je orgánom
družstva, v ktorom členovia prerokovávajú záležitosti okruhu pôsobnosti
samosprávy a oboznamujú sa s činnosťou a celkovým stavom
družstva.
2. Členská schôdza
samosprávy najmä:
a) volí členov výboru
samosprávy v počte tri až sedem členov, alebo podľa
vlastného rozhodnutia len predsedu samosprávy - domového
dôverníka,
b) prerokováva a
schvaľuje správy výboru samosprávy a jeho činnosti,
c) volí delegátov a
ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov podľa zásad a v
počte určenom zhromaždením delegátov podľa čl. 77 ods. 2 písm.
j),
d) prerokováva správy
delegátov o výkone ich funkcie na zhromaždení delegátov,
Čl. 93
1. Členskú schôdzu
samosprávy zvoláva výbor samosprávy alebo predseda samosprávy podľa potreby,
najmenej však jedenkrát za rok.
2. Výbor samosprávy
alebo predseda samosprávy musí zvolať členskú schôdzu samosprávy, ak o to
požiada:
a)
jedna tretina všetkých členov
samosprávy,
b)
predstavenstvo
družstva.
3. Ak nevyhovie výbor
samosprávy alebo predseda samosprávy žiadosti podľa ods. 2 do jedného mesiaca,
je predstavenstvo oprávnené zvolať členskú schôdzu samosprávy
samo.
4. Členskú schôdzu
samosprávy vedie predseda alebo poverený člen výboru samosprávy. V prípade, že
členskú schôdzu samosprávy zvolalo predstavenstvo, vedie ju poverený člen
predstavenstva.
5. O zvolaní členskej
schôdze samosprávy a o programe rokovania musia byť členovia samosprávy
upovedomení najmenej osem dní pred jej konaním. Písomnú
pozvánku
môže nahradiť písomné oznámenie vyvesené na oznamovacích tabuliach vo všetkých
vchodoch domu v okruhu pôsobnosti samosprávy.
Čl.
94
1. Členská schôdza
samosprávy je spôsobilá uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov
samosprávy. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina
prítomných.
2. Ak nie je v hodine
uvedenej pre konanie členskej schôdze samosprávy prítomná nadpolovičná väčšina
členov, môže sa schôdza konať o pätnásť minút neskoršie. V tom prípade je
členská schôdza samosprávy spôsobilá uznášať sa za účasti minimálne 1/3 z počtu
členov samosprávy, najmenej však troch členov. Môže rokovať a rozhodovať len o tých
záležitostiach, ktoré boli uvedené v pozvánke na programe rokovania. Uznesenie
je prijaté, ak zaň hlasovali dve tretiny prítomných členov.
Čl.
95
1. Člen sa zúčastňuje
členskej schôdze samosprávy, ktorej je členom.
2. Člen-nájomca a
člen-vlastník družstevného bytu a nebytového priestoru, ktoré sa nachádzajú v
okruhu pôsobnosti rôznych samospráv, je členom každej z nich, zúčastňuje sa ich
členských schôdzí a môže byť zvolený do každého z výborov. Len jednou členskou
schôdzou samosprávy však môže byť zvolený za delegáta alebo náhradníka na
zhromaždenie delegátov.
3. Právo účasti na
členských schôdzach samosprávy, v ktorej sú členmi, majú obidvaja
manželia-spoloční členovia. Patrí im spoločne jeden hlas. Do výboru samosprávy
môže byť zvolený ktorýkoľvek z nich. V prípadoch uvedených v ods. 2, môže byť
ktorýkoľvek z manželov zvolený do výboru každej zo samospráv, ktorých sú členmi.
Za delegáta alebo náhradníka môže byť zvolený len jeden
z manželov-spoločných členov na jednej z členských schôdzi
samospráv.
4. Člen, ktorý má
v družstve individuálne členstvo a súčasne je jeho členom na základe
spoločného členstva manželov, má z obidvoch týchto členstiev, pokiaľ sú
v jednej samospráve, spoločne s druhým manželom spoločným členom, len
jeden hlas. Pokiaľ jeho individuálne členstvo a spoločné členstvo manželov,
ktorého je účastníkom, sú v okruhu pôsobnosti rôznych samospráv, riadi sa
právo jeho účasti na členských schôdzach samospráv a pasívne volebné právo
podľa ods.1. a 2. tohto článku.
5.
Na základe rozhodnutia výboru samosprávy, predsedu samosprávy alebo
predstavenstva, je možné rozhodnutia z členskej schôdze samosprávy nahradiť
rozhodnutiami členov samosprávy schválenými písomným hlasovaním jej členov.
6. Rozhodnutie o
vyhlásení písomného hlasovania členov samosprávy, oznámenie o spôsobe jeho
vykonaní, hlasovaciu listinu alebo
hlasovacie listiny, doručí vyhlasovateľ členom v listinnej podobe,
najneskôr osem dní pre konaním hlasovania.
7. Písomné hlasovanie
členov samosprávy sa uskutočňuje na hlasovacej listine, alebo na viacerých
hlasovacích listinách.
a) Na hlasovacej listine, alebo na hlasovacích
listinách je uvedené
- meno
a priezvisko člena,
- úplné znenie
schvaľovaných návrhov, očíslovaných
poradovým číslom,
- dátum hlasovania,
- súhlas alebo
nesúhlas člena s každým návrhom samostatne, vyjadrený
jeho
vlastnoručným podpisom,
- podpisy najmenej
dvoch overovateľov pravosti podpisu člena, prítomných pri
podpise.
b) Overovateľov pravosti podpisov členov samosprávy určí vyhlasovateľ
písomného hlasovania z členov samosprávy, v ktorej sa hlasovanie
uskutoční, alebo z členov predstavenstva.
c) Ak člen samosprávy
nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, alebo vykoná iné úpravy hlasovacej
listiny, je hlas neplatný.
d) Záznam z vyhodnotenia písomného hlasovania
vypracuje vyhlasovateľ spolu s overovateľmi pravosti podpisov členov
samosprávy. Záznam musí byť podpísaný vyhlasovateľom a overovateľmi pravosti
podpisov členov.
Čl.
96
Výbor
samosprávy a predseda samosprávy
1. Výbor samosprávy je
výkonný orgán samosprávy.
2. Výbor
samosprávy plní úlohy na úseku
predmetu činnosti družstva v okruhu
pôsobnosti
samosprávy,
3.
Predsedovi samosprávy - domovému dôverníkovi, zvolenému podľa Čl. 92
ods. 2 písm. a) patria činnosti uvedené v ods. 2. tohto
článku.
Čl. 97
Výbor
samosprávy má troch až sedem členov. Výbor samosprávy sa volí z členov
samosprávy tak, aby členovia výboru samosprávy neboli medzi sebou alebo s členmi
kontrolnej komisie manželmi, príbuznými v priamom rade alebo súrodencami.
Čl.
98
1. Výbor samosprávy
volí na ustanovujúcej schôdzi svojho predsedu -domového dôverníka a
podpredsedu.
2. Zasadnutia výboru
samosprávy zvoláva jeho predseda podľa potreby, najmenej však jedenkrát za
polrok.
3. O zvolaní výboru
samosprávy a programe rokovania musia byť členovia výboru upovedomení obvyklým
spôsobom, najmenej tri dni pred jej konaním.
4. Ak nie je zvolený
výbor samosprávy, predseda samosprávy, alebo ak si neplní svoje povinnosti,
zabezpečuje plnenie jeho úloh predstavenstvo prostredníctvom povereného člena družstva. Zvýšené
náklady s tým spojené hradia členovia príslušnej samosprávy.
Pomocné
orgány
Čl. 99
Na zabezpečenie svojej
činnosti môžu orgány družstva vytvárať pomocné orgány, ktoré nemajú rozhodovacie
právomoci a nemôžu nahradzovať orgán, ktorý ich zriadil.
SIEDMA
časť
Hospodárenie
družstva
Čl.
100
Financovanie
činnosti družstva
1. Družstvo hradí
náklady a výdavky svojej činnosti z príjmov získaných zo svojej
hospodárskej
činnosti, príp. z iných zdrojov.
2. Družstvo na
zabezpečenie svojho hospodárenia vytvára príslušné fondy.
3. Príjmy na úhradu
nákladov a výdavkov hospodárskej činnosti získava družstvo najmä zo služieb za
realizáciu výkonov, z príspevku na správu, zo zápisného a iných poplatkov, príp.
z ďalších zdrojov.
4. Zo zisku hradí
družstvo prednostne svoje daňové povinnosti voči štátu. Zvyšný zisk použije
družstvo podľa rozhodnutia najvyššieho orgánu na pridelenie do nedeliteľného
fondu, rezervného fondu, príp.
iných fondov.
5. Stratu z hospodárenia
v hospodárskom roku hradí družstvo podľa rozhodnutia najvyššieho orgánu
- z nedeliteľného
fondu,
-
z rezervného fondu
- rozvrhnutím na
členov v pomere výšky základného členského vkladu, pričom sa člen podieľa na
tejto strate maximálne do výšky 17 EUR
ročne,
- kombináciou
vyššie uvedených spôsobov.
6. Pri likvidačnom
schodku rozhodne najvyšší orgán družstva o výške uhradzovanej povinnosti členov
prevyšujúcej členský vklad.
Čl.
101
Fondy
družstva
1. Družstvo vytvára
nedeliteľný fond, fond členských podielov, fond družstevnej výstavby, sociálny
fond, príp. iné zabezpečovacie fondy.
2. Tvorba a použitie
fondov na opravy a údržbu a prevádzku bytových domov sa riadi Zákonom
č.182/1993 Z.z. v znení jeho novelizácií.
Čl.
102
Základné
imanie
1. Základné imanie
družstva tvorí súhrn členských vkladov podľa čl. 19 ods.
2.
2.
Zapisované základné imanie družstva je
1 700 EUR.
Čl.
103
Nedeliteľný
fond
1. Družstvo vytvára nedeliteľný
fond minimálne vo výške 2,5-násobku
zapisovaného základného
imania. Tento fond družstvo dopĺňa z ročného zisku
po
zdanení, podľa rozhodnutia Zhromaždenia delegátov.
2. Prostriedky
nedeliteľného fondu sú voľne použiteľné, nie sú uložené na zvláštnom
účte.
3. Prostriedky
nedeliteľného fondu sa používajú na úhradu straty hospodárenia
družstva.
4. Nedeliteľný fond sa
nemôže za trvania družstva použiť na rozdelenie medzi
členov.
5. Na základe rozhodnutia
Zhromaždenia delegátov je možné prostriedky nedeliteľného fondu použiť na úhradu
straty z hospodárenia družstva v minulom období, aj na prídel do rezervného
fondu (Čl.106 ods. 3.). Po prídele do rezervného fondu zostatok nedeliteľného
fondu však nikdy nesmie klesnúť pod úroveň
2,5-násobku zapisovaného
základného imania.
Čl. 104
Fond
členských podielov
1. Fond členských
podielov sa tvorí z peňažného osobného alebo vecného plnenia na členský podiel,
prípadne zhodnocovaného o splatený investičný úver poskytnutý na družstevnú
výstavbu.
2. Určenie výšky
členského podielu a jeho použitie upravuje čl. 19.
3. Zdroje fondu
členských podielov sa použijú na čiastočnú úhradu pri prevode družstevného bytu
(nebytového priestoru) do vlastníctva jeho nájomcu podľa platných
predpisov.
4. Fond členských
podielov sa eviduje podľa bytových domov a v rámci nich podľa jednotlivých
členov.
5. Prostriedky uložené
na fonde členských podielov sú súčasťou vyrovnacieho podielu za podmienok
uvedených v čl. 30 .
Čl.
105
Fond
družstevnej bytovej výstavby
1. Fond družstevnej
bytovej výstavby sa tvorí z poskytnutých štátnych príspevkov na družstevnú
výstavbu. Ďalej sa tvorí aj z príspevkov iných právnických osôb, ktoré sa
združujú na družstevnú výstavbu, resp. za účelom vybudovania nebytových
vstavaných zariadení.
2. Prostriedky fondu sa
použijú na úhradu nákladov spojených s družstevnou
výstavbou.
3. Zdroje fondu sa
použijú na čiastočnú úhradu pri prevode družstevného bytu do vlastníctva
nájomcu.
4. Fond družstevnej
výstavby sa eviduje podľa jednotlivých bytových domov.
Čl.
106
Ďalšie
zabezpečovacie fondy
1. Družstvo vytvára
sociálny fond v zmysle Zákona č. 152/1994 Z.z., v platnom znení. Jeho tvorba a
použitie sa riadi ustanoveniami citovaného zákona.
2. Družstvo vytvára
fond odmien. Tento fond sa tvorí prídelom zo zisku. O výške fondu rozhoduje
Zhromaždenie delegátov a o jeho použití
predstavenstvo.
3. Družstvo vytvára
rezervný fond na krytie opráv a rekonštrukcií majetku družstva, nepredvídaných nákladov družstva (najmä
pri havarijných a živelných udalostiach) a na poskytovanie návratných
finančných výpomocí na údržbu, opravy a rekonštrukcie, vykonávané
v bytových domoch v správe a vo vlastníctve družstva,
v prospech nájomníkov družstevných bytov a vlastníkov bytov
v domoch v správe družstva. Tento fond tvorí družstvo z čistého
zisku po zdanení, prídelom z
nedeliteľného fondu, prípadne z iných fondov družstva, na základe rozhodnutia zhromaždenia
delegátov. Zásady čerpania a použitia rezervného fondu schvaľuje
predstavenstvo, o čom na najbližšom zhromaždení delegátov podáva
informáciu.
Ôsma
časť
Zrušenie
a likvidácia družstva
Čl. 107
1. Družstvo sa
zrušuje:
a) uznesením zhromaždenia
delegátov,
b) zrušením vyhláseného konkurzu po splnení
rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku družstva alebo zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c) rozhodnutím súdu,
d)
premenou družstva na inú obchodnú spoločnosť.
2. Rozhodnutie
zhromaždenia delegátov o zrušení sa osvedčuje notárskou
zápisnicou.
3. Družstvo zaniká
výmazom z obchodného registra.
Čl.
108
Uznesenie
zhromaždenia delegátov o zlúčení, splynutí, rozdelení družstva alebo jeho
premene na inú obchodnú spoločnosť musí obsahovať určenie právneho nástupcu a
vymedzenie obchodného imania, ktoré na neho prechádza. Pri rozdelení družstva
zhromaždenie delegátov určí, ako sa imanie družstva a jeho členovia rozdelia.
Pri tomto určení sa berie na zreteľ na oprávnené záujmy jednotlivých členov. Na
schválenie takéhoto uznesenia sa vyžaduje kvalifikovaná
väčšina.
Čl.
109
1.
Pri splynutí družstiev prechádza imanie a členstvo na novovzniknuté družstvo
dňom, ku ktorému bolo novovzniknuté družstvo zapísané do obchodného
registra.
2. Pri zlúčení družstva s iným družstvom
imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú na preberajúce družstvo
ku dňu výmazu zlučovacieho družstva z obchodného
registra.
3. Pri rozdelení
družstiev prechádza imanie družstva a členstvo na družstvá vzniknuté rozdelením
ku dňu, keď tieto družstva boli zapísané do obchodného
registra.
4. V obchodnom registri
sa vykoná výmaz zanikajúceho družstva a zápis družstva vzniknutého splynutím
alebo družstiev vzniknutých rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz družstva
zaniknutého zlúčením a zápis zmeny pri družstve, s ktorým bolo zlúčené, sa
vykoná taktiež k tomuto istému dňu.
Čl.
110
1. Súd môže na návrh
orgánu štátnej správy, orgánu alebo člena družstva, alebo osoby, ktorá preukáže
právny záujem, rozhodnúť o zrušení družstva a jeho likvidácii,
ak:
a) počet členov družstva klesol pod päť
členov,
b) súhrn členských vkladov klesol pod sumu
zapisovaného základného imania,
c) uplynuli dva roky odo dňa, keď skončilo
funkčné obdobie orgánov družstva a neboli zvolené nové orgány, alebo bola
porušená povinnosť zvolať zhromaždenie delegátov, alebo družstvo po dobu dlhšiu
ako dva roky nevykonáva žiadnu činnosť,
d) družstvo porušilo povinnosť vytvárať
nedeliteľný fond,
e) družstvo porušuje ustanovenie o predmete
činnosti,
f) založením, splynutím alebo zlúčením
družstva bol porušený zákon.
2. Súd môže pred
rozhodnutím o zrušení družstva stanoviť lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý
bolo zlúčenie navrhnuté.
Čl.
111
Likvidácia
družstva
1. Zrušené družstvo
vstupuje do likvidácie, likvidátora menuje zhromaždenie
delegátov.
2. Likvidátor je
povinný vypracovať pred rozdelením likvidačného zostatku návrh na jeho
rozdelenie, ktorý prerokúva a schvaľuje zhromaždenie delegátov. Návrh na
rozdelenie likvidačného zostatku musí byť na požiadanie predložený každému
členovi družstva.
3. Likvidačný zostatok
sa rozdelí medzi členov postupne tak, že každému členovi sa vyplatí čiastka do
výšky jeho základného členského vkladu. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí
medzi členov podľa rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní
družstva.
4. Pri likvidácii
družstva sa použijú primerané ustanovenia § 70 a nasl. Obchodného zákonníka.
Deviata
časť
Spoločné
ustanovenia
Odvolanie
člena proti rozhodnutiu predstavenstva alebo riaditeľa družstva
Čl.
112
1. V prípadoch
uvedených v stanovách sa môže člen proti rozhodnutiu predstavenstva písomne
odvolať v lehote pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na zhromaždenie
delegátov.
2. Odvolaniu podľa ods.
1 môže vyhovieť predstavenstvo samo. Svoje rozhodnutie musí členovi oznámiť
doručením do vlastných rúk. Ak predstavenstvo odvolaniu samo nevyhovie, musí ho
predložiť na rozhodnutie najbližšiemu rokovaniu zhromaždenia delegátov, ak bolo
podané najneskôr šesťdesiat dní pred jeho konaním.
3. Rozhodnutie
najvyššieho orgánu o odvolaní podľa ods. 1 a 2 je konečné a musí byť členovi
doručené do vlastných rúk.
Čl.
113
1. V prípadoch
uvedených v stanovách sa môže člen družstva proti rozhodnutiu riaditeľa družstva
písomne odvolať v lehote pätnástich dní na predstavenstvo
družstva.
2. Odvolaniu podľa ods.
1 môže vyhovieť riaditeľ družstva sám. Svoje rozhodnutie musí členovi oznámiť
doručením do vlastných rúk.
3. Predstavenstvo
rozhoduje o odvolaniach uvedených v ods. 1 do šesťdesiatich dní od ich podania.
Rozhodnutie predstavenstva je konečné a musí byť doručené členovi do vlastných
rúk.
4. Zamietavé
rozhodnutie musí obsahovať poučenie o práve člena podať odvolanie. Ak sa člen
riadil nesprávnym poučením orgánu družstva o odvolaní, alebo ak poučenie o
odvolaní nebolo dané, považuje sa za včas podané aj odvolanie, ktoré bolo podané
po uplynutí určenej lehoty, najneskôr však do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.
Čl.
114
Sťažnosti,
oznámenia a podnety
1. Sťažnosti, oznámenia
a podnety vybavujú podľa ich obsahu orgány družstva alebo ich správna zložka v
súlade s ustanoveniami všeobecne právnych predpisov.
2. O podnetoch členov k
rozhodnutiam o činnosti orgánov družstva rozhodujú orgány družstva najneskôr do
šesťdesiatich dní od ich podania. O ich vybavení informuje príslušný orgán
družstva člena doporučeným listom.
Čl. 115
Doručovanie
1. Družstvo doručuje
písomnosti svojím členom spravidla poštou alebo iným vhodným spôsobom, a to na
adresu, ktorú člen uviedol.
2. Doručenie písomnosti
doporučeným listom alebo do vlastných rúk je nutné iba v prípadoch uvedených v
týchto stanovách alebo v rokovacom poriadku orgánov
družstva.
3. Povinnosť družstva
doručiť písomnosť doporučeným listom je splnená, na tretí deň od odovzdania
písomnosti pošte na doručenie, alebo v deň, kedy ju pošta družstvu vráti z poslednej známej adresy
ako nedoručiteľnú. Táto povinnosť je splnená aj dňom, kedy je písomnosť doručená funkcionárom alebo
pracovníkom družstva a člen jej prevzatie písomne potvrdí.
4. Povinnosť družstva
doručiť písomnosť do vlastných rúk je splnená:
a) pri doručovaní písomnosti funkcionárom
alebo zamestnancom družstva,
dňom, kedy člen jej
prevzatie písomne potvrdí,
b) pri doručovaní poštou dňom, kedy pošta
písomnosť do vlastných rúk doručí. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pošta
písomnosť družstvu vráti ako nedoručiteľnú a člen svojím konaním doručenie
zmaril, alebo ak člen prijatie písomnosti odmietol.
Čl. 116
Počítanie
času
1. Lehota určená podľa
dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
2.
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
lehota začína plynúť. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty
na jeho posledný deň.
3. Ak bola lehota
predĺžená v pochybnostiach, má
sa zato, že nová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty
pôvodnej.
4. Ak prípadne posledný
deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty nasledujúci
pracovný deň.
5. Lehota na podanie je
zachovaná, keď písomnosť bola posledný deň lehoty doručená adresátovi alebo keď
bola podaná na pošte.
6. Predstavenstvo môže
zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to člen požiada do
pätnástich dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania a ak člen vykonal v tej
istej lehote zmeškaný úkon.
Zmeškanie
lehoty nie je možné odpustiť, ak odo dňa, kedy mal byť úkon vykonaný, uplynul
jeden rok.
Čl.
117
O
žiadostiach a odvolaniach členov, o ktorých družstvo pred rozhodnutím o platnosti týchto stanov, s konečnou
platnosťou nerozhodlo, bude rozhodnuté podľa týchto
stanov.
Čl.
118
1.
Tieto Stanovy boli prijaté Zhromaždením delegátov dňa 21. januára 2009
a nadobúdajú účinnosť dňom 1. februára
2009.
2. Dňom 31. januára 2009 sa rušia Stanovy
prijaté Zhromaždením
delegátov 18.6.2003 a ich zmeny, v znení
platnom do 31. januára 2009 .
Peter Antal v.r.
predseda predstavenstva
Ing. Ondrej
Plačko v.r.
podpredseda predstavenstva
Toto
úplné znenie Stanov, po zmenách
vykonaných uzneseniami
Zhromaždenia delegátov zo dňa 28.apríla 2010, 13. júna 2012, 21. júna 2017, 19.
júna 2019 a 30. júna 2021 je platné a účinné od 01. júla
2021.